Vykúpenie Kristom

Kristus sníma hriechy sveta, to znamená hriechy, ktoré do sveta vstúpili v dôsledku ľudských rozdielností. Je bytosťou, voči ktorej si musíme povedať: Patrím k určitému ľudskému spoločenstvu, avšak tým, že patrím k určitému ľudskému spoločenstvu, teda patrím k niečomu, čo je späté s pozemskosťou, sa oddeľujem od nebeskosti. Z toho ma môže vykúpiť len bytosť, ktorá nemá s ľudskou rozdielnosťou nič spoločné. Len tým, že rozumiem Kristovi vo mne, ktorý ma vedie nad pozemské rozdielnosti, ktorý ma učí cítiť, že to, čo spôsobuje pozemskú rozdielnosť, je utrpením a prináša smrť, len tým nachádzam opäť spojenie s duchovnými svetmi. Všetko, čo sa do ľudstva dostalo v dôsledku toho, že nastali rozdielnosti, bolo z ľudstva sňaté tým, že do sveta vstúpil Kristus.

Kristus predstupuje ako baránok Boží, ktorý sa ujíma nižšej prirodzenosti, aby ju vykúpil. Preto nemožno myšlienku Krista oddeliť od myšlienky smrti a myšlienky vzkriesenia. Len keď vieme, že to, čo človeka privádza na Zem, nesie smrť, že v človeku je toho ale viac než len to, čo ho privádza do pozemskej atmosféry, že je v človeku to, čím je Kristus, ktorý ho opäť vyvedie von, potom rozumieme Kristovi, potom vieme, že sme s ním jedno. Preto mohlo Krista znázorniť len spojenie človeka s utrpením a smrťou, lebo trpí tým, čo na Zemi vstupuje v rozdielnostiach človeka. Kristus sa tak stáva tým, kto vedie človeka smrťou, kto ho vedie späť do duchovného sveta, tým sa však tiež stáva božskou bytosťou, ktorej sa môžeme priblížiť na Zemi, ak prekročíme máju, klam. Tak ako sa Kristus zrodil tu z lona máje, musíme sa mu blížiť tak, že sami máju prekročíme, to znamená, že sa na Krista budeme odvolávať pri všetkom, čo do máji zasahuje, ale nie je mája, ale vyššia skutočnosť.