Tri Kristove nadzmyslové skutky

Mystérium Golgoty, ktoré tvorí centrum alebo os celého vývoja Zeme a ľudstva, predchádzali tri Kristove nadzmyslové skutky. Na konci lemurskej doby a potom ešte dvakrát, na začiatku a v závere atlantskej epochy, riadil Kristus tieto zásahy zo Slnka, aby ľudstvo, ktoré bolo po páde do hriechu vystavené útokom odporujúcich mocností, trikrát zachránil.

Pri prvom zásahu išlo o harmonizácii dvanástich zmyslov fyzického tela, pri druhom o uzdravenie dvanástich životných procesov v éterickom tele človeka, a nakoniec pri treťom kozmickom Kristovom čine, boli prinesené do ľudskej duše tri základné sily, myslenia, cítenia a vôle, ktoré spôsobili potrebnú rovnováhu, čím bol umožnený správny vývoj samotného ľudského ja. Možno tiež povedať, že pri tomto treťom kroku bolo zachránené astrálne telo človeka.

Zvláštnosťou týchto troch kozmických zásahov je skutočnosť, že Kristus ich nerobil sám, ale prostredníctvom bytosti, ktorá pred pádom do hriechu, keď ľudstvo muselo zostúpiť na Zem, bola uchránená v duchovnom svete. Rudolf Steiner ju tiež nazýva Adamovou sesterskou dušou.