Premoženie právd Buddhu Kristom

Porozumenie Kristovi je dnes vo svete ešte veľmi malé. Porozumeniu veľkosti tejto najmohutnejšej kozmickej udalosti sa musíme ešte len učiť. Niektorí však vždy tušili celý význam Kristovej bytosti a jeho zjavenia na Zemi. Pozrite sa na ľudí a národy, ktoré dlhšie udržiavali spojenie s duchovným svetom. Takému Indovi na spojení s fyzickým svetom veľa nezáležalo. V duchovnom svete si chcel vydobývať nadzmyslové pravdy a najvyšší spirituálny život, fyzický život si však zamilovať nechcel. Jedna orientálna povesť veľkolepým spôsobom ukazuje, ako tam bol na základe tušenia poňatý Kristov princíp.

Hovorí sa, že sa časom zjavila mocnosť, ktorá riadi našu Zem. Orientálna povesť, ktorá o tom prináša správu, bola v chrámoch Tibetu, v jeho severných častiach, rozprávaná žiakovi Buddhovej vesmírnej pramúdrosti a odvtedy sa uchovala. Kášjapa, ako rozpráva orientálna legenda, najlepší žiak Budhov, žil v čase, keď dokonca ani na Východe nemali ľudia príliš pochopenia pre múdrosť. A keď cítil, že sa blíži jeho koniec, uchýlil sa do jaskyne, tam žil dlho a jeho mŕtve telo tam malo zostať uchované a počkať na príchod Maitréja Buddhu, aby potom mohlo vystúpiť na nebesia.

Táto legenda chce povedať: Keby nenastalo niečo zvláštne, to znamená, keby sa na Zemi neobjavil Kristus, nemohol by už Východ ani Západ nájsť cestu do duchovného sveta. Telo Kášjapy bude uchované, kým ho Maitréja Buddha neoslobodí od Zeme, to znamená, kým človek nebude mať v budúcnosti opäť sily, ktorými možno zduchovniť to, čo je pozemské. Hlbšie ako kedykoľvek takáto bytosť zostúpila, zostúpi vznešená bytosť, ktorá Kášjapovo telo povedie do duchovného sveta. Sám Kristus oslobodí telo Kášjapy. A v čase, ktorý bude po tejto udalosti nasledovať, už tu toto telo nebude. Telo je pri tom prevedené do spirituálneho sveta. Telo Kášjapy môže byť oslobodené v živle ohňa. Tento oheň je zduchovnený, keď ho Pavol uvidí pred Damaškom. Tak je zjavenie Krista na Zemi veľkým bodom obratu, vďaka ktorému človek môže zase vystupovať z fyzického sveta do sveta duchovného.

Všimnime si, čo učil Buddha. Pozorovaním staroby, choroby, smrti atď. vzišla Buddhovi veľká pravda o utrpení. A vtedy učil o tom, ako odstrániť utrpenie a ako sa od neho oslobodiť uhasením žiadosti po narodení, po zmyslovom vtelení. A teraz ľudstvo o šesťsto rokov neskôr uctieva mŕtve telo: vzhliada ku Kristovi na kríži, ktorý umrel a svojou smrťou priniesol život. Život premohol smrť.

Po prvé: Narodiť sa je utrpením?
Nie, veď narodením vstúpil do našej Zeme Kristus a pre mňa, kresťana, prestalo byť narodenie utrpením.
Po druhé: Je utrpením choroba?
Veď vznikne veľký liek, duševná sila, ktorá bola zapálená Kristovým impulzom. Keď sa človek spája s Kristovým impulzom, zduchovňuje svoj život.
Po tretie: Je utrpením staroba?
Veď zatiaľ čo jeho telo chátra, je on sám stále silnejší a mocnejší.
Po štvrté: Je utrpením smrť?
Veď cez Krista sa mŕtve telo stalo symbolom toho, že smrť, hmota bola premožená životom, duchom, že smrť bola s konečnou platnosťou životom premožená.
Po piate: Je utrpením byť odlúčený od toho, čo človek miluje?
Veď človek, ktorý prijal Krista, nikdy nie je odlúčený od toho, čo miluje, lebo Kristus rozjasnil svet medzi smrťou a novým narodením, takže človek zostáva spojený s tým, čo miluje.
Po šieste: Je utrpením neobdržať, čoho človek žiada?
Veď kto žije s Kristom, nebude už žiadať, čo mu nepatrí, čo nie je dávané.
Po siedme: Je utrpením byť spojený s tým, čo človek nemiluje?
Veď človek, ktorý poznal Krista, v sebe roznieti veľkú, obsiahlu lásku, ktorá zahŕňa každú bytosť a každú vec, a miluje ju podľa jej hodnoty.
Za ôsme: Byť odlúčený od niečoho milovaného už nie je utrpením, lebo v Kristovi už nie je odlúčenie.

Tak je pre chorobu utrpenia, o ktorej Budha učil a ktorú poznal, daný liek cez Krista. Tento vývoj ľudstva ku Kristovi a mŕtvemu telu na kríži je najväčším obratom, aký kedy v evolúcii nastal.