Kristus môže vziať naše ideály na seba

Keď po smrti pozeráme vo svojom obraznom prehľade života na to, čo sme prežili, potom nám pripadá, akoby nám naše ideály boli niečím cudzím. Pocity, ktoré pritom prežívame, sú také, že v týchto ideáloch vyciťujeme, že nás vlastne nespájajú so všeobecným ľudským životom, že v nich nie je žiadna záruka pre realitu vo všeobecnom ľudskom živote, že nás odvádzajú od všeobecného ľudského života. Tu sa prejavuje veľká moc Lucifera nad našimi ideálmi, lebo vyvierajú tak krásne z ľudskej duše, ale práve len z ľudskej duše a nekotvia vo vonkajšej skutočnosti. Preto má Lucifer nad nami takú moc. A je to vlastne magnetická príťažlivosť Lucifera, ktorú cítime po smrti v našich ideáloch. Lucifer k nám pristupuje, a práve keď chováme v sebe ideály, sú mu obzvlášť cenné, pretože nás môže okľukou cez tieto ideály k sebe priťahovať. Ale keď necháme to, čo prenikáme duchovne, napĺňať Kristom, keď vyciťujeme v sebe Krista a vieme, že to, čo prijímame, prijíma s nami tiež Kristus - "Nie ja, ale Kristus vo mne" - vtedy, keď prechádzame bránou smrti, nie je tomu tak, že sa pozeráme na svoje ideály, akoby nás chceli odcudziť svetu, lebo sme tieto ideály odovzdali Kristovi. Potom poznávame, že je to Kristus, ktorý naše ideály prijíma za svoje. Kristus berie naše ideály na seba.

Nie ja sám môžem vziať svoje ideály na seba, aby boli práve takými istými zárodkami pre pozemské ľudstvo, ako sú rastlinné zárodky tohto leta zárodkami pre rastlinný svet, ale Kristus to môže urobiť! Kristus vo mne to môže urobiť. Kristus vo mne napĺňa moje ideály realitou substancie. A ideály, ktoré chováme v sebe tak, že si povieme: Áno, ako ľudia tvoríme si svoje ideály v okruhu tejto Zeme, ale v nás žije Kristus, a ten naše ideály preberá. Tieto ideály sú reálnymi zárodkami pre budúcu skutočnosť. Idealizmus preniknutý kresťanstvom je preniknutý zárodkom reality. Kto Kristovi skutočne rozumie, ten pozerá na svoje ideály tak, že si povie: Teraz nemajú naše ideály v sebe niečo, čo im zaručuje ich realitu, ich skutočnosť - charakter, tak ako je v rastlinnom zárodku zaručený charakter skutočnosti pre budúci rok, ale keď chápeme svoje ideály tak, že ich odovzdávame v sebe Kristovi, potom sú reálnymi zárodkami. Kto má v sebe skutočné vedomie o Kristovi, kto výrok apoštola Pavla "Nie ja, ale Kristus vo mne je nositeľom mojich ideálov" urobí svojou životnou podstatou, ten pozerá na to tak, že povie: Áno, tu je zrelé semeno, ktoré klíči. Tu sú rieky a moria, tu sa tvoria hory a údolia, ale popri tom je tu svet idealizmu. Tento svet idealizmu je prevzatý Kristom a tento svet idealizmu je v prítomnom svete zárodok sveta budúceho. Lebo Kristus prenáša naše ideály do budúceho sveta tak, ako Boh prírody prenáša rastlinné zárodky tohto roku do roku budúceho.