Mysterijné poznanie Chaldejcov

Starí Chaldejci učili: Človek zažíva tie najkrajnejšie hranice bytia, ku ktorým až môže dospieť svojimi duševnými silami, keď svoj duchovný zrak obráti k nádhernému protikladu medzi životom, keď spí - vedomie je tlmené, človek nič nevie o svojom živote - a životom, ktorý prežíva, keď je hore - okolo človeka je jasno, človek vie o svojom živote. Inak boli tieto striedavé stavy medzi spánkom a bdením pociťované pred tisícročiami. Spánok nebol tak nevedomý, bdenie nebolo tak vedomé. V spánku človek vnímal premieňajúce sa, mocné obrazy, vzdúvajúce sa vlny svetového života, človek bol v bytostnom, keď spal. K tomu, že sa spánok stal tak nevedomým, došlo až s vývojom ľudstva. Zato však pred tisícročiami nebol bdelý život tak prežiarený ako dnes. Veci nemali pevné hranice, boli hmlisté. Ešte z nich sršalo všeličo duchovného. Medzi spánkom a bdením neexistoval doteraz tak ostrý prechod. Ale bolo možné ich rozlíšiť. A všetko, v čom ľudia žili vo vtedajšom bdení, nazývali zhruba "apsu". To bol svet bdenia.

To, v čom žili, keď spali, tieto vzdúvajúce sa vlny, to, v čom nemohli nerasty, zvieratá a rastliny tak dobre rozlišovať, ako keď boli hore, to nazývali "tiamat" - svet spánku. V chaldejských mystériách sa učilo: Človek je viac v pravde, keď spiaci žije v tiamate, než keď bdiaci žije medzi nerastami, rastlinami a zvieratami. Tiamat je pôvodnejší, je so svetom ľudskosti spojený viac ako apsu, apsu je neznámejší, tiamat predstavuje to, čo je človeku blízke. Avšak počas doby došlo v tiamate k zmenám. Tak to hovorili a učili žiakov mystérií. Z diania a tkania tiamatu vznikali postavy démonov, koňom podobné postavy s ľudskými hlavami, levom podobné postavy s anjelskými hlavami. Vznikali z pradiva tiamatu. To, čo tu žilo ako démonické postavy, sa stalo človeku nepriateľským.

Tu však do sveta vstúpila mocná bytosť: "Ea". Kto dnes ešte cíti hlásky, ten v súzvuku E a A cíti poukaz na mocnú bytosť, ktorá v zmysle tejto dávnej mysterijnej náuky stála človeku nápomocná po boku, keď boli démoni z tiamatu mocní: Ea, Ia, z čoho sa potom neskôr, keď pred nich bola predstavená častica "byť" teda "soph", stala Soph Ea, čiže Sophia. Ea, teda zhruba to, čo označujeme abstraktným slovom múdrosť, vládnuca vo všetkých veciach. Sophia, Sophea, Sopheia, vládnuca múdrosť, vo všetkom vládnuca múdrosť poslala človeku syna, toho syna, ktorý bol vtedy označovaný menom "Marduk" a ktorého sme zvyknutí označovať v trochu neskoršej terminológii ako Michaela, ako Michaela vládnuceho z hierarchie archanjelov. Je to tá istá bytosť ako Marduk, syn Eie, syn Múdrosti, Marduk-Michael.

A Marduk-Michael - taká je mysterijná náuka - bol mocný, veľký a silný. A všetky tie bytosti démonov, ako kone s ľudskými hlavami, levie postavy s anjelskými hlavami, všetci títo démoni stáli vo svojej súvislosti ako veľký tiamat proti nemu. Marduk-Michael mal moc ovládať búrlivý vietor ženúci sa svetom. Všetci títo démoni spolu tvorili mocného draka, ktorý dal, aby pršal oheň a ktorý sa postavil proti Mardukovi-Michaelovi ako súhrn všetkých démonických mocností, ktoré sa zrodili z tiamatu, z noci. Keď jeho bytosť chrliaca oheň vystúpila proti Mardukovi-Michaelovi, vrazil mu Marduk-Michael najprv svoje iné zbrane a potom celú moc búrlivého vetra do útrob a bytosť tiamat sa rozpadla a rozkotúľala, rozletela sa do celeho sveta. A Marduk-Michael mohol hore vytvarovať nebo a dole zem. A tak vzniklo hore a dole.

A tak sa v mystériách učilo: Veľký syn Eie, čiže Múdrosti, tento veľký syn premohol tiamat a z jednej časti tiamatu vytvoril hore, vytvoril nebo, a z druhej časti tiamatu vytvoril dole, teda zem. Keď sa človeče, pozrieš do nebies ku hviezdam, zbadáš časť toho, čo Marduk-Michael hore vytvoril zo strašných hlbín tiamatu, ku spáse ľudí. A tak sa tento dávny vek ľudstva obzeral za poznaním utvárania sveta a videl niečo bytostného. To všetko bolo pociťované ako bytostné: postavy démonov, ktoré zapĺňali noc, to všetko, čo z týchto nočných postáv, z vládnucich bytostí v tiamate, Marduk-Michael vytvaroval ako hviezdy hore a ako zem dole, to všetko, čo svieti z hviezd - premenenie, Mardukom-Michaelom premenení démoni, to všetko, čo vyrastá zo zeme samotnej - Mardukom-Michaelom premenená koža , premenené pradivo tiamatu, tak sa ľudia v dávnych dobách pozerali na to, čo si vďaka dávnym duševným schopnostiam mohli uvedomovať. To bolo poznanie.

A potom vedúci mystérií potajomky pripravovali svojich žiakov, pripravovali sily ich duše. A keď žiaci vyvinuli také duševné sily, potom mohli spoznať prvé prvky toho, čomu dnes učíme už deti v škole ako elementárnu náuku o tom, že Slnko stojí, že sa Zem otáča, že z hmloviny sa vytvorili svety. Táto náuka o prírode bola veľkým tajomstvom. Koperníkovský svetový názor ako astrofyzické poznanie o svete, mohli ľudia v dávnych dobách dosiahnuť až po dlhej príprave. Čo dnes vie aj školské dieťa, mohli ľudia v dávnych dobách vedieť len vtedy, keď boli zasvätení. Bola doba - ktorá leží ešte ďalej v minulosti ako múdrosť dávnych chaldejských mystérií - keď ľudia hovorili len o takom poznaní ako je vyššie opísané, o Eie, o Mardukovi-Michaelovi, o apse a tiamate, len o týchto veciach hovorili ľudia. Vtedy cítili odpor ku všetkému, čo mysterijní učitelia hovorili o pohybe hviezd, o pohybe Slnka, a chceli prebádávať len to vonkajšie, viditeľné, a nie to neviditeľné, čo sa, hoci vo forme starej jasnozrivosti, vynáralo pred ľudstvom. Ľudia pohŕdali tým, čo si dávni zasvätení učitelia a žiaci osvojovali.

Potom prišla doba, kedy sa z orientu zvoľna pripravovalo pradávne poznanie. Vtedy si ľudia cenili obojeho. Cenili si toho, čo sa prejavovalo vo vynáraní duchovného sveta, cenili si napr. toho, čím sú činy duchovnej bytosti Marduka-Michaela, a cenili si aj poznania o Slnku a hviezdach, ktorí sa pohybujú v cykloch a epicykloch. Potom prišla doba, keď tu už nazeranie do duchovných svetov, do svetov démonov a bohov nebolo a kedy sa rozvíjalo najmä intelektuálne poznanie, poznanie, na ktoré je dnešný človek tak pyšný a ktoré sa postupne vytváralo až k svojej kulminácii približne v našej epoche. My dnes vo vonkajšom svete stojíme približne v epoche, kedy sa so všetkým spirituálnym pohŕda tak, ako v dávnych dobách pohŕdali všetkým materiálnym tí, pre ktorých bolo to spirituálne samozrejmé. Musíme sa vžiť do dôb, kedy vedľa toho, čo učia astrofyzici, biológovia, budeme opäť schopní prijímať duchovné bytostné obsahy, ktoré prináša spirituálne poznanie. Táto doba nastala. V ústrety tejto dobe musí človek žiť, ak chce vyriešiť svoje úlohy, ak chce znovu dôjsť k náboženstvu, k umeniu, k lekárskej vede a tak ďalej.

Tak ako v dávnych dobách žiaril medzi ľuďmi spiritualizmus, ale všetkým materiálnym ľudia pohŕdali, a potom nastala epocha, kedy bolo prijaté materiálne poznanie, ktoré potom narástlo a vytlačilo poznanie spirituálne, tak ako žili ľudia v dávnych dobách v omyle len s tým, čo je spirituálne, a pohŕdali vonkajším svetom a tak ako v čase, keď si cenili všetkého materiálneho, mylne pohŕdali spiritualizmom, musí teraz prísť doba, keď od obsiahleho a nádherného poznania vonkajšieho sveta musíme znovu dospieť k novému mysterijnému poznaniu.