Poznanie

Vnímanie dávnych Chaldejcov
Spojenie Chaldejcov s Mesiacom
Počítanie roku dnes a u starých Chaldejcov
Prežívanie etáp života

Prežívanie etáp života

Dnes ráno povieme: Spal som. Dávni Chaldejci sa prebúdzali v dvadsiatom prvom, dvadsiatom druhom roku života, rozjasnili sa vo svojom pohľade na svet a povedali: Spal som až do dvadsiateho prvého, dvadsiateho druhého roku svojho života. Domnievali sa potom, že až do svojich päťdesiatich rokov žijú, že potom však ako starci nezaspávajú, ale že sa dostávajú do oveľa jasnejšieho vedomého života. Preto boli starci považovaní za tých, ktorí sú múdri, kto s tým, čo si ako vedomí osvojili od svojich dvadsiatich rokov, teraz vstupujú do sveta spánku, avšak stávajú sa v ňom nesmierne jasnozrivými.

Dávny Chaldejec tak prežíval tri stavy vedomia. My prežívame dva, ten tretí len naznačený ako stav snívania: bdenie, spánok, snívanie. Dávny Chaldejec tieto tri stavy takto v striedaní dňa a noci nezažíval, prežíval tlmený, spiaci stav vedomia až do svojich dvadsiatich rokov, potom zažíval stav, v ktorom žil vo svete, stav bdenia, kedy hovoril, že sa prebudil, a to až do svojich päťdesiatich rokov. A potom prežíval stav, keď o ňom ostatní hovorili: Svoje pozemské vedomie berie do duchovného sveta. Je teraz taký, že vie oveľa viac ako ostatní. K starým sa vzhliadalo ako k múdrym. Dnes sa to nerobí. Dnes sa na starých nepozeráme ako na múdrych. To je práve ten veľký rozdiel, ktorý siaha až do najvnútornejšej konštitúcie ľudského života.

Tento rozdiel si musíme uvedomiť, znamená veľa pre ľudskú bytosť. Na svet sa nepozeráme len skrze jeden stav vedomia. Svet spoznáme len vtedy, ak vieme, aký je stav vedomia, ktorý existoval napríklad u dieťaťa v dávnej Chaldeji. Podobá sa, to znamená, že nie je rovnaký, ale že je len podobný nášmu stavu snívania. Je to však oveľa živší stav snívania. Je to stav snívania, z ktorého človek koná. Dnes sa niečo také objavuje ako choroba. Čo je dnes chorobné, bolo u Chaldejcov stavom vedomia u dieťaťa. A denný stav ešte neexistoval. Vtedy človeka videli fyzicky i auricky. A v starobe videli skrze človeka až do duše. Bol to tretí stav vedomia, ktorý je dnes vymazaný, lebo je to stav, kedy bez snov spíme. K tomu by sa to dalo prirovnať.

A tak vidíme, keď sa na to pozrieme historicky, že čím ďalej sa vraciame, prichádzame u človeka na rôzne stavy vedomia, ktore sa viac a viac líšia. Tomu, čo človek dnes prežíva, keď spí bez snov, sa nepripisuje žiadna dôležitosť, lebo o tom človek nevie nič povedať. Je niekoľko málo ľudí, ktorí vám predsa len dokážu porozprávať, čo v bezsennom spánku aj dnes zažívajú, ale je ich málo. Snívanie, hovorí sa, je fantázia, zatiaľ čo bdelý stav je považovaný za úctyhodný, za stav, ktorý si je treba ceniť.