Duchovné bytosti

Dvojníci Duchov národov
Génius reči
Michaelov boj s drakom
Michael
Michaelova nadzmyslová škola
Pôvod archanjelov
Striedanie Archanjelov
Sviatok Archanjela Michaela
Svetlo

Michael

Antroposofická veda ukazuje, že človek nie je tak uzavretou, svojou kožou ohraničenou bytosťou, ako sa zdá podľa jeho vonkajšieho zjavu. Predovšetkým v nie plne vedomých oblastiach cítenia a vôle pôsobia na neho stále sily bytostí zo všetkých duchovných sfér. Duchovné hierarchie, odporujúce mocnosti ako Ahriman a Lucifer a tiež bytosti, ktoré podľa hodnosti stoja pod človekom, tie všetky sa ho často snažia ovplyvniť a využívať ho, aby mohli vykonávať svoj vplyv vo fyzickom svete, ktorý im nie je priamo prístupný.

V priebehu dejín sú to predovšetkým Archanjeli ako vedúce bytosti určitych časových úsekov. Striedajú sa v určitom poradí vo svojej činnosti a každý z nich prepožičiava ním vedenej fáze osobitný charakter. Posledný prechod z jednej Archanjelskej vlády do druhej sa podľa Steinera udial v roku 1879. V tomto roku odovzdal Gabriel vládu Michaelovi, ktorý je Archanjelom našej doby.

Michaelova skoršia pôsobnosť patrila ešte do predkresťanskej doby. Začala koncom 6 st. pr. Kr. Vtedy bol v službe židovského národného boha Jahve. Medzitým sa udialo mystérium Golgoty ako rozhodujúce časové rozhranie v dejinách ľudstva. Táto udalosť poskytla Michaelovi možnosť ďalej sa vyvíjať. On a s ním spojené duchovné mocnosti sa pripojili ku Kristovi, ktorý je od začiatku nášho letopočtu reálne prítomný v zemskom okruhu ako duch našej Zeme. Od roku 1879 spolupracuje Michael intenzívne na zemských dejinách ako Kristov pomocník.

Úlohou človeka v období Gabrielovom bolo, aby sa vpravil so svojou schopnosťou rozumieť a utvárať do sveta vonkajších zmyslov a učil sa mu rozumieť a utvárať ho, to znamená vyvinúť prírodnú vedu a techniku. Úlohou človeka v michaelskej dobe je, aby doplnil vedu a techniku duchovnou vedou vo vlastnom slova zmysle. Človek sa musí učiť pomocou zosilneného myslenia pozdvihnúť pohľad opäť k duchovnému svetu a bytostiam v ňom žijúcim, ktoré môžu byť po príslušnom školení vnímané práve tak reálne ako veci zmyslového sveta. S chladnou inteligenciou doby Gabrielovej sa majú opäť spojiť myšlienky Michaelove, preniknuté moralitou a uchopujúce srdce a vôľu.

Pri tom všetkom dbá Michael slobody človeka ako najvzácnejšieho statku. Nezasahuje do pozemskej pôsobnosti priamo tým, žeby aktivoval cit a vôľu, ale chcel by pôsobiť na srdce a vôľu cez ľudskú schopnosť úsudku, ktorej antroposofia dáva k dispozícii nové metódy.

V michaelskej dobe staré štruktúry, morálne predstavy a sociálne poriadky, vzniknuté z bezbožnej prírodnej vedy gabrielskej doby, sa vzpierajú proti novému mysleniu, vystupujúcemu z hĺbky ľudskej prirodzenosti. Michael prináša možnosti novej spiritualizácie prírodného poznania a očakáva nový, ľudsky spravodlivejší sociálny poriadok. Pretože odporujúce sily Ahrimana a Lucifera už nemajú k tomuto Michaelom inšpirovanému slobodnému mysleniu prístup, otvára pôsobenie Michaelovo v človeku cestu ku Kristovi.

Toto pochopenie Michaelovho poslania v prítomnej dobe podnietilo Steinera pri realizácii úlohy uloženej mu duchovným svetom, aby dal podnet k zavedeniu nového ročného sviatku, ktorý má v ročnom behu doplniť Veľkú noc, svätodušné sviatky a Vianoce: sviatku Michaela 29. septembra. Ročnému behu dáva osobitný akcent : "Doteraz je sviatok Michaelov sviatkom roľníkov". Sviatok prostých ľudí. Je určený k tomu, aby na základe pochopenia celého zmyslu zemsky - kozmického vdychu a výdychu v ročnom rytme tvoril stále viac a viac doplňujúci sviatok k Veľkej noci.

Goetheanum v Dornachu prijalo deň Michaelov, tento nový jesenný sviatok, do svojho každoročného pracovného turnusu a organizuje vždy koncom septembra Michaelský zjazd s prednáškami a divadelnými predstaveniami. V kultickom roku Obce kresťanov je Michaelovi na jeseň venovaná osobitná sviatočná doba.