Duchovné bytosti

Striedanie Archanjelov
Dvojníci Duchov národov
Génius reči
Michael
Michaelova nadzmyslová škola
Sviatok Archanjela Michaela
Michaelov boj s drakom

Michael

Antroposofická veda ukazuje, že človek nie je tak uzavretou, svojou kožou ohraničenou bytosťou, ako sa zdá podľa jeho vonkajšieho zjavu. Predovšetkým v nie plne vedomých oblastiach cítenia a vôle pôsobia na neho stále sily bytostí zo všetkých duchovných sfér. Duchovné hierarchie, odporujúce mocnosti ako Ahriman a Lucifer a tiež bytosti, ktoré podľa hodnosti stoja pod človekom, tie všetky sa ho často snažia ovplyvniť a využívať ho, aby mohli vykonávať svoj vplyv vo fyzickom svete, ktorý im nie je priamo prístupný.

V priebehu dejín sú to predovšetkým Archanjeli ako vedúce bytosti určitych časových úsekov. Striedajú sa v určitom poradí vo svojej činnosti a každý z nich prepožičiava ním vedenej fáze osobitný charakter. Posledný prechod z jednej Archanjelskej vlády do druhej sa podľa Steinera udial v roku 1879. V tomto roku odovzdal Gabriel vládu Michaelovi, ktorý je Archanjelom našej doby.

Michaelova skoršia pôsobnosť patrila ešte do predkresťanskej doby. Začala koncom 6 st. pr. Kr. Vtedy bol v službe židovského národného boha Jahve. Medzitým sa udialo mystérium Golgoty ako rozhodujúce časové rozhranie v dejinách ľudstva. Táto udalosť poskytla Michaelovi možnosť ďalej sa vyvíjať. On a s ním spojené duchovné mocnosti sa pripojili ku Kristovi, ktorý je od začiatku nášho letopočtu reálne prítomný v zemskom okruhu ako duch našej Zeme. Od roku 1879 spolupracuje Michael intenzívne na zemských dejinách ako Kristov pomocník.

Úlohou človeka v období Gabrielovom bolo, aby sa vpravil so svojou schopnosťou rozumieť a utvárať do sveta vonkajších zmyslov a učil sa mu rozumieť a utvárať ho, to znamená vyvinúť prírodnú vedu a techniku. Úlohou človeka v michaelskej dobe je, aby doplnil vedu a techniku duchovnou vedou vo vlastnom slova zmysle. Človek sa musí učiť pomocou zosilneného myslenia pozdvihnúť pohľad opäť k duchovnému svetu a bytostiam v ňom žijúcim, ktoré môžu byť po príslušnom školení vnímané práve tak reálne ako veci zmyslového sveta. S chladnou inteligenciou doby Gabrielovej sa majú opäť spojiť myšlienky Michaelove, preniknuté moralitou a uchopujúce srdce a vôľu.

Pri tom všetkom dbá Michael slobody človeka ako najvzácnejšieho statku. Nezasahuje do pozemskej pôsobnosti priamo tým, žeby aktivoval cit a vôľu, ale chcel by pôsobiť na srdce a vôľu cez ľudskú schopnosť úsudku, ktorej antroposofia dáva k dispozícii nové metódy.

V michaelskej dobe staré štruktúry, morálne predstavy a sociálne poriadky, vzniknuté z bezbožnej prírodnej vedy gabrielskej doby, sa vzpierajú proti novému mysleniu, vystupujúcemu z hĺbky ľudskej prirodzenosti. Michael prináša možnosti novej spiritualizácie prírodného poznania a očakáva nový, ľudsky spravodlivejší sociálny poriadok. Pretože odporujúce sily Ahrimana a Lucifera už nemajú k tomuto Michaelom inšpirovanému slobodnému mysleniu prístup, otvára pôsobenie Michaelovo v človeku cestu ku Kristovi.

Toto pochopenie Michaelovho poslania v prítomnej dobe podnietilo Steinera pri realizácii úlohy uloženej mu duchovným svetom, aby dal podnet k zavedeniu nového ročného sviatku, ktorý má v ročnom behu doplniť Veľkú noc, svätodušné sviatky a Vianoce: sviatku Michaela 29. septembra. Ročnému behu dáva osobitný akcent : "Doteraz je sviatok Michaelov sviatkom roľníkov". Sviatok prostých ľudí. Je určený k tomu, aby na základe pochopenia celého zmyslu zemsky - kozmického vdychu a výdychu v ročnom rytme tvoril stále viac a viac doplňujúci sviatok k Veľkej noci.

Goetheanum v Dornachu prijalo deň Michaelov, tento nový jesenný sviatok, do svojho každoročného pracovného turnusu a organizuje vždy koncom septembra Michaelský zjazd s prednáškami a divadelnými predstaveniami. V kultickom roku Obce kresťanov je Michaelovi na jeseň venovaná osobitná sviatočná doba.