Poznanie

Vnímanie dávnych Chaldejcov
Spojenie Chaldejcov s Mesiacom
Počítanie roku dnes a u starých Chaldejcov
Prežívanie etáp života

Spojenie Chaldejcov s Mesiacom

Ľudia videli u svojej vlastnej bytosti vývoj prebiehajúci v obdobiach o šiestich, siedmich rokoch. To ich zosúlaďovalo s pohybom Mesiaca, nie Slnka. Mesiac, ktorý sa počas dvadsiatich ôsmich dní objavuje plne osvetlený a menej osvetlený, zosúlaďoval ľudí s tým, čo sami prežívali prostredníctvom čísla šesť, sedem na vlastnom životnom behu. A ľudia cítili, že to, čo Mesiac urobí za mesiac, prežijú oni za dvadsať osem rokov, za štyrikrát sedem rokov. A vyjadrovali to vo vonkajšom počítaní času, každých šesť rokov pridali trinásty mesiac. Počítali s Mesiacom, nie so Slnkom. A na vonkajšiu prírodu sa nepozerali rovnakým spôsobom ako my. Keď dnes sú ľudia v bdelom stave, dívajú sa na vonkajšiu prírodu s jej jasnými kontúrami neduchovne. Vtedy človek videl vonkajšiu prírodu vo dne, v noci, len ju nevidel s jasnými kontúrami, videl ju duchovne auricky. Dnes človek vidí vo dne, v noci nevidí nič. To sa vyjadruje tým, že Slnku je prisudzovaná dôležitosť, ktorá spôsobuje deň a noc.

Túto dôležitosť Slnko pre dávnych Chaldejcov v ich mysterijnej múdrosti nemalo. Túto dôležitosť mal Mesiac, pretože vo svojich podobách ukazoval obraz toho, ako každý sám ako človek vyrastal. Vtedy sa ešte viac prihliadalo k človeku a jeho vývoju. Človek sa pociťoval úplne inak ako dieťa, ako mladík a ako dospelý, zatiaľ čo dnes to vôbec nevníma. Dnes už nie je nijako veľký rozdiel medzi prvými siedmimi rokmi a druhými siedmimi rokmi, keď sa za nimi človek obzrie. Dnes sú už deti chytré. Ľudia si musia vymýšľať zvláštne výchovné metódy, len aby deti zvládli. Tak tomu v starej Chaldeji nebolo. Deti tam boli také, že spočívali v božstve, v duchovne, a neskôr človek vedel: keď som bol malý, spočíval som ešte v božstve, v duchovne, a až neskôr som sa stal pozemským, vyliahol som sa z aurického vajca. A ľudia nepočítali s tým, čo spôsobuje Slnko, ale počítali podľa Mesiaca, podľa obrazov, ktoré Mesiac ukazuje na oblohe podľa čísla sedem. Preto pridávali v siedmom roku jeden mesiac - teda to, čo sa vzťahovalo k Mesiacu. Tieto vonkajšie známky civilizačného vývoja, to, že my dnes počítame s prestupnými dňami a Chaldejci vtedy s prestupnými mesiacmi, poukazujú na skutočnosť, že u dávnych Chaldejcov nebol rozdiel vo vedomí medzi dňom a nocou, zato však obrovské rozdiely vo vedomí medzi jednotlivými etapami ľudského života podľa veku človeka.