Poznanie

Vnímanie dávnych Chaldejcov
Spojenie Chaldejcov s Mesiacom
Počítanie roku dnes a u starých Chaldejcov
Prežívanie etáp života

Vnímanie dávnych Chaldejcov

Chaldejci, ktorí nepridávali jeden deň po štyroch rokoch, ale jeden mesiac po šiestich rokoch, sa na svet pozerali úplne inak ako my. Rozdiel medzi dňom a nocou nepociťovali zďaleka toľko ako my dnes. Nepociťovali vo dne takú jasnosť a svetlosť ako my dnes. Dnes človek vníma ľudí s jasnými kontúrami. Človek vtedy videl ľudí obklopených aurickou hmlou, ktorá sa počítala k človeku. A zatiaľ čo dnes vidíme ľudí s jasnými kontúrami a môžeme ich aj pohodlne počítať, videli by sme to vtedy tak, že by sme pri skupine ľudí sediacich na stoličke videli v aurickom oblaku, ktorý by sa tiahol ako sklo, tu oblak, tam oblak a potom tmavšie miesta - a tieto tmavé miesta by naznačovali ľudí. Za dňa by tieto miesta v aurickom hmlovom útvare videl tmavšie. V noci by videl niečo veľmi podobné aj v stave spánku, pretože ten vtedy ešte nebol tak hlboký ako ten dnešný. Bol viac snivý. Človek keby dnes spal a iní ľudia by v miestnosti kde spí sedeli, nič by z nich nevidel, ale vtedy taký spánok nedosahoval, aj v spánku videl snovú podobu aurického oblaku vľavo a vpravo a v ňom jednotlivých ľudí ako svetelnú postavu, za dňa ich videl v aurickom oblaku tmavých, v noci ich v aurickom oblaku videl ako svetelnú postavu.

Tak veľký rozdiel v nazeraní denných a nočných pomerov, ako je tomu dnes, vtedy neexistoval. A tak ľudia ani nepociťovali rozdiel medzi Slnkom stojacim na oblohe a Slnkom neprítomným v noci, ale pociťovali to tak, že vo dne videli Slnko ako svetelnú guľu, ako svetelný kruh a dookola nádhernú slnečnú auru. Predstavovali si, že dole je Zem, hore všade voda, úplne hore Slnko. Zhora si predstavovali, že priteká Eufrat. Potom si nad tým všetkým predstavovali vzduch. Videli, ako sa hore pohybuje Slnko, zahalené nádhernou aurou. Tak sa Slnko pohybovalo od východu na západ. Potom si predstavovali, že existuje niečo, ako nejaká trubica: večer vstupuje Slnko do tejto trubice, ráno z tejto trubice vychádza. Avšak Slnko videli v tejto trubici. A nočné Slnko videli ako uprostred zelenomodrý jas a dookola žltočervený jas. Tak si predstavovali Slnko, ráno vychádzajúce z trubice, uprostred jasne, dookola obklopené aurou prechádza nebeskou klenbou, na západe vkĺzne do neba, do trubice, stmavne, má auru, ktorá však trubicu presahuje, a tak sa dole pohybuje ďalej. Hovorili o trubici, o dutine, pretože Slnko videli tmavé, čierne. Hovorili to, čo videli. Aj keď sa teda pozreli hore k oblohe obsadenej Slnkom, nevideli rozdiel medzi dňom a nocou tak silno ako my dnes.

Zato v tom čase videli veľmi silno niečo iné. Pozreli sa na svoje detstvo, na prvých šesť, sedem rokov svojho života. A vtedy videli, že dosiaľ väzia v božstve, v ktorom sa nachádzali, než zostúpili na Zem. Potom sa videli, ako sa medzi siedmym a štrnástym rokom života trochu liahnu z aurického duchovného vajca a ako sa ďalej liahnu na svet do svojich dvadsiatich rokov, a až keď mali dvadsať rokov, cítili, že skutočne stoja na Zemi. Potom videli o niečo silnejšie rozdiel medzi dňom a nocou.