Mysteriá trottov

Viac na severe, v Škandinávii a severnom Rusku, nachádzame mystériá trottov, založené pôvodným zasvätencom Sigom alebo Siegfriedom - Sikkom. Všetky povesti o Siegfriedovi sú odtiaľ odvodené. Práve v týchto mystériách vidíme niečo, čo je v podstate základom všetkých mystérií, čo tu však prvýkrát vystupuje obzvlášť zreteľne. Chceme od prímeru dospieť k vlastnej skutočnosti. Aby sme si to ujasnili, vyjdime od človeka, ako pred nás predstupuje v živote, s hlavou, rukami, nohami atď. Ak si odmyslíme jednu túto časť, potom človek nemôže byť už úplne celým človekom. Zoberme najdôležitejšie časti, srdce, žalúdok atď., z ktorých každá jednotlivo musí prispievať istým dielom k ľudskému životu a vykonávať svoju službu. Lebo spoločnou prácou týchto častí je daná možnosť, aby sa v ľudskom tele vyvíjala a žila duša. Duša žije vo fyzickom tele, ktoré je súborom mnohých častí. Z toho získame predstavu, že všade tu, kde má žiť ľudská duša alebo vyššia bytosť, musia pôsobiť jednotlivé články spoločne, každý jednotlivý článok musí vykonávať svoju službu.

Tak už v nordických mystériách nachádzame názor, že v ľudskom svete sa môže vytvoriť súbor ľudí tak, že každý jednotlivec preberá určitú úlohu. Povedzme napríklad: jeden človek na seba berie to, že v sebe vytvára zvláštnu schopnosť myslenia, iný silu citu, tretí silu vôle. Sú tu tiež možné podrozdelenia. Tak sa vychádzalo z toho, že keď sa zostaví kruh ľudí, v ktorom každý preberá zvláštnu úlohu, ktoré všetky v celku spolupôsobia, že v nich potom neviditeľne pôsobí niečo ako duša v človeku. Keď sa tí ľudia takto zhromaždia a každý koná to svoje, potom vytvárajú niečo ako vyšší organizmus, vyššie telo a tým umožňujú vyššie duchovné bytosti, aby medzi nimi prebývala. Sieg tak vytvoril kruh dvanástich ľudí, z ktorých každý vyvíjal celkom osobitým spôsobom svoju dušu. Keď potom títo všetci pôsobili spoločne, keď všetko splynulo pri ich posvätných zhromaždeniach, potom si ujasnili, že medzi nimi prebývala nejaká vyššia duchovná bytosť ako duša v ľudskom tele, že duše sú články vyššieho tela. Trinásty prebýval takto medzi dvanástimi. Vedeli: nás je dvanásť a medzi nami prebýva trinásty. Lebo sa vzal trinásty, ktorý potom v kruhu dvanástich vytvoril puto pre to, čo sa chcelo zniesť dole. Tak bol tento trinásty tým, ktorého nazývali v zasväcovacích miestach zástupcom božstva.

A pretože všetko bolo uvádzané do súladu s posvätným číslom tri, nazývali toho, kto zjednocoval v sebe poznanie, čo sa týka čísla tri, zástupcom svätého čísla tri, a okolo neho bolo dvanásť ľudí, ktorí mali celkom určité funkcie – ako časti organizmu. Tak bolo týmto ľuďom jasno, že keď bolo takto spojených dvanásť ľudí, ktorí v sebe vyvíjali silu, aby mali medzi sebou niečo vyššie, že sa potom pozdvihli z fyzického do duchovného sveta, že sa pozdvihli k svojmu Bohu. Pozerali na seba potom ako na dvanásť prívlastkov, na dvanásť vlastností Boha. To všetko sa zobrazilo ako dvanásť germánskych bohov v nordických povestiach o bohoch. Ten, kto chcel byť článkom v tomto osvietenom kruhu, mal za úlohu vyhľadať Baldura. To bolo zasvätenie. Baldur je v človeku to, čo je jeho duchovnou časťou, čo duša hľadá, čo nachádza v zasvätení, čo jej tu ide v ústrety. Baldura usmrtili tí, ktorí zabili v človeku jasnozrivosť, kto zostavili fyzično, kto dali človeku zmyslové zrenie, kto dokázali fyzično rýchlo zneužiť - Loki, ohňová sila a jej prejav Hodur, slepec, ktorý predstavuje také ľudské uspôsobenie, ktoré nie je schopné nazerať do niečoho vyššieho, do duchovného sveta. Je to výraz pre procedúry zasvätenia, ktoré sa uskutočňovali. Zmyslovosť urobila človeka slepým, skrze zasvätenie nachádza človek opäť prístup k vyšším svetom. Tak máme akosi školené jasnozrenie v príslušnej starej forme, pozdvihujúce sa nad všeobecné jasnozrenie. Mystériá druidov a trottov boli tým, z čoho vzišla európska kultúra v predkresťanskej dobe.