Vyhladenie mystérií rímskou cirkvou

Julián Apostata bol snáď lepším kresťanom ako Konštantín. Konštantín jednak nebol iniciovaný a prijímal kresťanstvo úplne vonkajším spôsobom. Avšak Julián Apostata mal tušenie o tomto: Ak chceš nájsť Krista, tu ho musíš nájsť prostredníctvom mystérií. Práve pomocou mystérií musíš nájsť Krista a On ti dá potom ja, ktoré za čias Aristotelových ešte nemohlo byť dávané. Súvisí s hlbšími dejinnými nutnosťami, že miesto, aby sa hľadala cesta ku Kristovi prostredníctvom mystérií, bola táto cesta z koreňov vyvrátená. Ľudia musia opäť nájsť cestu do mystérií. Toto však bude úplne vnútorná cesta. Potom tiež nájdu príslušným spôsobom Krista. Avšak tak, ako bolo prvé mystérium Golgoty uskutočnené v Palestíne, tak bolo druhé uskutočnené Konštantínom. Lebo tým, že boli mystériá vyhladené, bol Kristus ako historický zjav ukrižovaný, zabitý druhýkrát. Ono strašné ničenie, trvajúce celé stáročia, boli takého typu, že predovšetkým nezničilo len najväčšie vonkajšie umelecké a mystické výtvory (čo však nemá byť podceňované), ale aj najdôležitejšie zážitky ľudstva. Nechápalo sa, čo všetko vlastne bolo zničené s tým vonkajším, pretože sa úplne stratila pre to hĺbka pojmov.

Keď bol napr. zničený chrám Serapidov, keď bol rozvrátený chrám Diov, tu si ľudia hovorili: Ak sa toto ničí, tu vlastne konajú ničitelia správne, pretože v starých povestiach sa nám zachovalo, že keď bude rozvrátený chrám Serapidov, zrútia sa nebesia a Zem sa premení na chaos! Ale nebesia sa nezrútili a Zem sa nepremenila v chaos, hoci rímski kresťania tento chrám zrovnali so zemou. Isteže, hviezdy skutočne vtedy nepadli dole (tie vonkajšie fyzické), Zem sa nepremenila v chaos. Avšak z ľudského prežívania zmizlo všetko to, čo sa predtým vedelo skrze slnečné zasvätenia. Celá tá nesmierna múdrosť, tá sa skutočne zrútila spolu s chrámom Serapidovým. A táto dávna múdrosť, ktorej posledné dozvuky pocítil ešte Julián Apostata v eleusíniách, to všetko sa potom razom zrútilo. To všetko sa premenilo na chaos, všetko to, čo bolo starými prežívané v Mithrových mystériách, čo bolo prežívanie v mystériách egyptských. Duchovne to bolo skutočne tak, že sa nebesia zrútili a Zem sa stala chaosom. A musíme veriť vo vzkriesenie, keď nemáme považovať to, čo vtedy zmizlo, za niečo navždy strateného. Musíme veriť vo vzkriesenie. Ľudia by mali pocítiť, že síce vplyvom karmickej nutnosti boli stáročia z niektorých hľadísk prežité márne (prirodzene je to nutnosť len z určitého hľadiska), naprázdno, aby mohol byť z určitého silného slobodného popudu Kristov impulz opäť nájdený.