Cesta planetárnymi sférami

Na ceste z dévachanického sveta do elementárneho sveta prechádza človek najskôr okolo Saturnu. Tu napr. pôsobí sila Saturnu so silou Leva vo zverokruhu. Tým, že prechádzame oblasťou Saturnu, práve keď je jeho sila posilnená zo zveroruhu Levom, získavame v duši silu (ale podmienenú našou predchádzajúcou karmou) chytro riešiť vonkajšie udalosti vo svojom živote tak, aby nás vždy nezrazili dolu. Keď stojí Saturn, povedzme, viac pod mocou Kozorožca, potom budeme slabými ľuďmi, ktorí sa zrútia pod tiažou vonkajších životných pomerov. To všetko si nesieme v sebe, keď v kozme pripravujeme svoje pozemské bytie. Prirodzene to môže byť vhodnou výchovou prekonané, tým, že rozvinieme iné sily. A ľudstvo sa bude v budúcnosti učiť, prizerať tiež k tomu, či u človeka pôsobia saturnské alebo jupiterské sily pod tým alebo oným vplyvom.

Čo človek prežíva ako svoj vonkajší osud, môže byť určitým spôsobom uvedené do súvislosti s konšteláciami hviezd, rovnalo ako do súvislosti s nimi treba uviesť i to, čím sa človek už stal. Keď bolo pre človeka s ohľadom na jeho organizáciu priaznivé, aby boli jeho slnečné sily v interakcii s tými časťami jeho podoby, ku ktorým možno priradiť znamenie Leva, potom bude tiež dnes pre určité vlastnosti človeka priaznivé, pokiaľ okamžik narodenia pripadne na konšteláciu, pri ktorej Slnko stojí v znamení Leva, to znamená, že Leva pokrýva, takže obe tieto sily sa vzájomne posilujú alebo zvláštnym spôsobom ovplyvňujú.

Človek sa teda snaží o to, aby mohol nechať i naďalej pôsobiť sily hviezd a planét, účinné pri jeho narodení, čiže konštelácie, ktoré ho sprevádzali už behom jeho cesty dévachanom a astrálnym svetom pri vytváraní duchovného zárodku jeho fyzického tela. Človek necestuje astrálnym svetom ľahostajne. Jednou alebo druhou hviezdnou sférou prechádzame s väčšou alebo menšou sympatiou. Rovnakým spôsobom, ako sa chováme k hviezdnym sféram, ktorými prechádzame, bude ovplyvnené naše pozemské bytie.

V planetárnych sférach je všetko to, čo si vykonal. Tu to nemôžeš zmeniť, môžeš to zmeniť, len keď zostúpiš na Zem. Tu začína túžba, nutkanie opäť zostúpiť na Zem. A čím viac sa blížime sféram Merkúru, Venuše a Mesiaca, tým viac sa nám stráca vedomie, ktoré máme spoločné s duchovnými bytosťami vyšších hierarchií. Duchovné bytosti sa nám teraz javia ako v obrazoch. Opäť sa cítime ako bytosť, ktorá má žiť v sebe. Nie sme ešte vo fyzickom tele, ale máme pocit o akomsi odcudzeniu sa kozmu, nemáme už možnosť hľadieť na duchovné bytosti, aké sú, máme len ich obrazy.

V dévachane žije človek úplne oddaný duchovnému svetu. Jeho život je duchovnou činnosťou a duchovným bytím. Nazerá na duchovné bytosti ako na individuality tvárou v tvár. Pri prechode do astrálneho sveta, sa tieto bytosti stávajú nezreteľnejšími a viac zreteľnou sa stáva duchovná oblasť, kde žijeme len v zjaveniach duchovných bytostí. Duchovný svet sa javí človeku len ako odlesk, zjavenie a predchádzajúce intuitívne vedomie prechádza teraz v inšpiratívne vedomie.

To, čo vstupuje do bytia budúcim narodením ako nový človek, sa pripravuje dlho pred narodením. Dlho predtým než vstúpi do fyzického bytia, sa nachádza v tajuplnom spojení s predkami. A príčina, prečo sa v rade predkov objavujú konkrétne vlastnosti, spočíva v tom, že z tejto rady predkov - snáď až po stáročiach - má vzísť konkrétny človek. Tento človek, ktorý má po stáročiach vzísť z rady predkov, riadi z duchovného sveta vlastnosti svojich predkov.

Vteľujúca sa individualita privádza milujúcich sa k sebe. Znovu sa vteľujúci človek je účastný na voľbe svojich rodičov. Podľa toho, aký je, bude priťahovaný k dotyčnému páru. Dieťa v určitom zmysle rodičov milovalo už skôr, pred oplodnením, a preto bolo k nim nasmerované. Láska rodičov je odpoveďou na lásku dieťaťa.