Človek

Tvorba nového astrálneho tela

Aj keď sa behom pobytu v kámalóke mnohé z astrálneho tela vylúči, astrálne telo nám zostáva zachované i v ďalších inkarnáciách. Uchováva sa v ňom všetko, čo sme si do neho behom inkarnácie uložili v podobe pokroku v morálnej, intelektuálnej a estetickej oblasti. To, čo predstavuje skutočný pokrok, bude zachované silou astrálneho tela, prenášané z jednej inkarnácie do druhej a spojené s Ja, ktoré v nás postupuje od inkarnácie k inkarnácii ako to základné a večné.

V živote medzi smrťou a novým narodením človek vedome prežíva vzťahy k tým ľudským dušiam, s ktorými mal vzťah na Zemi. Medzi jeho bytosťou a bytosťami týchto duší, sa uskutoční zvláštne zrkadlenie. V poslednej tretine medzi smrťou a novým narodením si z týchto zrkadlových obrazov tvoríme svoje astrálne telo. Zložíme ho dohromady do svojho astrálneho tela.

Takže keď zostupujeme z duchovného sveta do fyzického, v astrálnom tele si nesieme to, čo sme v živote medzi smrťou a novým narodením do seba opäť prijali po zrkadlení, ktoré naše činy v minulom pozemskom živote našli v iných dušiach. V prvej polovici cesty medzi smrťou a novým narodením zostáva zachovaný extrakt astrálneho tela ako plod minulého života. Môžeme ho nazvať vyšším astrálnym telom.

Keď zostúpime z dévachanu do astrálneho sveta, ten nám dá nové astrálne telo. Keď rozsypeme na papier železné piliny a pod papierom pohybujeme magnetom, formy a línie sa tvoria podľa síl magnetu. Podobne je astrálna substabcia, pritiahnutá a usporiadaná podľa síl, ktoré sú v duši a ktoré odpovedajú tomu, k čomu sa duša dopracovala v predchádzajúcom živote. Tak si človek sám skladá svoje astrálne telo.

Astrálne telo sa bleskovo poskladá zo všetkých strán, ako sa priľnú železné piliny okolo magnetu. Je presným vyjadrením medzitým vytvorenej karmy a má tvar zvonu, otvoreného smerom dolu, ktorý mnohými farebným odtieňmi presne zrkadlí bytosť duše.

Ľudské zárodky, ktoré práve prišli z dévachanu do astrálneho priestoru, s obrovskou rýchlosťou prelietavajú a presvetľujú astrálny priestor ako akési zvonkovité útvary. Sú to k inkarnácii smerujúce ľudské zárodky. Človek si priniesol z dévachanu vyššie astrálne telo a plody rôznych životov ako kauzálne telo a zbiera teraz okolo seba novú astrálnu matériu. Zvonkovitý útvar teraz tvorí predchádzajúce kauzálne telo, sily predchádzajúceho astrálneho tela a nové astrálne telo. Tento zvonkovito sformovaný zárodok človeka si hľadá ľudský pár, ktorý sa k nemu hodí podľa charakteru a rodinných pomerov.

Všade v astrálnom svete vidí jasnovidec také duše, ktoré sa chcú stelesniť. Priestorové a časové pomery sú v ňom však iné než vo fyzickom svete. V astrálnom svete sa taká duša môže pohybovať obrovskou rýchlosťou a zvláštnymi silami je hnaná na miesto, kde je pre túto dušu konštruované fyzické a éterické telo. Časové pomery prichádzajú do úvahy len vtedy, keď možno pozemskými možnosťami dosiahnuť najlepšie podmienky pre vtelenie. To sa deje pri vstupe z devachanu do astráneho sveta. Tu sa skladá nové astrálne telo.

Takto utvorený človek dorazí do mesačnej oblasti, kde má dostať nové éterické telo.