Výstavba duchovného zárodku ako základného tvaru fyzického tela

Naše večné Ja, hierarchie, tkajú našu podobu, ale táto podoba je nadindividuálna a je len podobou človeka. Pokiaľ by existoval len duchovný zárodok, boli by sme všetci rovnakí. Táto výstavba začína v hornom dévachane tvorbou duchovného zárodku fyzického tela. Duchovný zárodok nie je človek, individualita, astrálne telo alebo éterické telo, ale je to základný tvar fyzického tela každého človeka. Je v hornom dévachane nesmierne veľký, makrokozmický, - veľký ako vesmír - a zmenšuje sa a zhusťuje v mikrokozmické nadzmyslové fyzické telo síl. Vo vnútri malého ľudského zárodku sa skrýva odtlačok veľkého duchovného zárodku. Je to vesmír a všetci ostatní ľudia sú jeho súčasťou. A potom sa neustále zmenšuje a vytvára svoj odtlačok v tele matky. Duchovný zárodok je praobrazom princípu formy. Dostáva svoju podobu až v dôsledku postupného vývoja fyzického tela.

Fyzické telo sa stáva individuálnym až vtedy, keď ho prestúpi éterické telo. Fyzické telo každého človeka by inak bolo rovnaké ako fyzické telo iného človeka, lebo v duchovnom svete si ľudia tkajú úplne rovnaké duchovné zárodky pre svoje fyzické telo. Človek sa na budovaní svojho duchovného zárodku podieľa na základe svojej karmy. Až v okamžiku, kedy sa človeku podarí zabudnúť na všetko, čo existovalo v prianiach a žiadostiach voči fyzickému svetu, objavia sa tu plody predchádzajúceho života tak, ako musia pôsobiť v duchovnom svete. Až vtedy sa stáva tvorcom pri utváraní nového života. Pracuje v dévachane na novej podobe, ktorú by mal mať, keď opäť vstúpi do pozemského života. Z tejto práce, pripravovania svojej neskoršej bytosti, mu plynie blaženosť, ktorú vníma behom celého pobytu v dévachane. Hneď ako prejde kámalókou, začína s prípravou svojej budúcej podoby. Život v dévachane je vždy naplnený tým, že onen extrakt, ktorý si priniesol so sebou, používa k tomu, aby si svoju budúcu podobu vybudoval v jej praobraze. Tento praobraz formuje tak, že do neho vkladá plody uplynulého života. To ale môže len tak, že zabudne, čo mu spôsobila tiaž kámalóky.

Duchovný zárodok fyzického tela, ktorého budovanie začalo v hornom dévachane, sprevádza tiež náš život medzi počatím a smrťou. Po smrti sa pomaly rozpúšťa. Nakoniec zostane len extrakt, ktorý ako zárodok z duchovnej substancie vstupuje do nového utvárania duchovného zárodku fyzického tela. Vyzerá to, ako by sa rozpúšťala, ale v skutočnosti tu pracujú duchovné bytosti vyšších svetov s ľuďmi. Jeden človek pracuje na ďalších. Z postavy predchádzajúceho pozemského života vypracujú tieto bytosti spoločne s človekom to, čo bude duchovným až v budúcej podobe. Oči, rozum, ktoré už mám, boli vytvorené minulými inkarnáciami.

Keď prídem po smrti do dévachanu, nachádzam telo, aké bolo v poslednom živote, a ešte mám v sebe plod spomienkového obrazu na posledný život. Môžem porovnávať, ako som sa v rôznych životoch vyvinul, aký som bol skôr, než som mal skúsenosti posledného života, a čo sa zo mňa môže stať, keď k tomu pridám skúsenosti posledného života. Potom si v obraze vytvorím nové telo, ktoré stojí o jeden stupeň vyššie než moje predchádzajúce telo. Dnes ešte človek nemá silu k tomu, aby si svoj praobraz, stvorený v dévachane, prispôsobil podľa svojej ľubovôle. V tomto životnom cykle nemôže ešte človek sám riadiť svoje reinkarnácie. Potrebuje vyššie duchovné bytosti, ktoré ho smerujú k rodičovskému páru, ktorý je schopný dať praobrazu vhodné fyzické telo.

Ako sa duchovný zárodok fyzického tela chová k fantómu fyzického tela? V oboch prípadoch sa jedná o nadzmyslové fyzicke telo, lebo obe sú mimo iné popisované ako založené na starom Saturne. Aj keď duchovný zárodok fyzického tela bol založený praobrazne ešte v hornom devachane, podrobuje sa metamorfóze a stále sa zhusťuje a zmenšuje (podľa karmy človeka, ktorý sa chce vteliť) v individuálne nadzmyslové fyzické telo, v ľudský fantóm, ktorý sa spája s materiálnym fyzickým telom. Po smrti sa fyzické telo rozpadne, zatiaľ čo fantóm, ktorý spočiatku ešte zostáva podobný opustenému telu, sa pozvoľna rozpúšťa, zanechávajúc určitý extrakt. Tento extrakt sa potom v hornom devachane použije pri výstavbe nového duchovného zárodku fyzického tela pre budúcu inkarnáciu, do ktorej sa vďaka tomu zapracovávajú plody minulého života. Na tom potom spočívá ďalší vývoj človeka a sveta skrz nasledujúce životy na Zemi.

V treťom týždni tehotenstva sa astrálne telo a ja spájajú so zárodkom.