Pohľad do budúcnosti na život na Zemi

môže byť bolestivý. O jednom príklade sa zmieňuje Rudolf Steiner v prednáške z 11. októbra 1913 v nórskom Bergene:

"Duša, ktorá sa pripravuje na vtelenie, napríklad vie, že pre svoj budúci život na Zemi potrebuje určitý spôsob výchovy, istý druh vedomostí, ktoré musí vstrebať už v rannej mladosti. Pri pohľade na Zem vidí toto: áno, tu a tam môžem nájsť príležitosť k tomu, aby som našla také poznatky. Často je to však možné len vtedy, ak sa duša v čase vzdá takého rodičovského páru, ktorý by jej mohol dať šťastné bytie, a ak sa duša uchýli k rodičovskému páru, ktorý jej možno nemôže poskytnúť šťastný život. Keby duša dala prednosť inému rodičovskému páru, povedala by si: práve toho najdôležitejšieho nemôžeš dosiahnuť. Nesmieme si predstavovať všetky okolnosti v duchovnom živote tak odlišne od pomerov na Zemi. Vidíme tak duše, ktoré sa pred zrodením zmietajú v strašnom zápase, vidíme napríklad dušu, ktorá si hovorí: možno budem v mladosti zneužívaná hrubými rodičmi. Ak sa táto duša dostane do takej situácie, pochádzajú z toho hrozné vnútorné boje. Na mnohých dušiach, ktoré kráčajú k príprave na svoje zrodenie, je v duchovnom svete zrejmé, ako si samy spôsobujú nesmierne zápasy. K tomu je treba uvážiť, že v duchovnom svete máme taký boj pred sebou asi ako istý druh vonkajšieho sveta. To, čo som teraz opísal, nie je v duchovnom svete iba vnútorný duševný zápas, nie je to len zápas vnútra, ale tieto boje sa premietajú von a sú akoby okolo nás. V najjasnejšom obrazovom znázornení vidíme predstavy, ktoré nám znázorňujú, ako tieto vnútorne rozpoltené duše musia kráčať k svojej budúcej inkarnácii."