Eurytmické spoluhlásky fúkané

odovzdávajú viac alebo menej pasívne, ľudské vnútro vonkajšiemu svetu. Používajú prúd výdychu, aby akosi vypustili vzduch obsiahnutý v dychu von z tela a tým aby vyslali von aj celú telesnú podobu. Takže vyfúkané spoluhlásky počítajú s tým, že vzduch vyjde do vonkajšieho priestoru. Prúd vzduchu však zakaždým preberá podobu tela. Vo vonkajšom svete sa takto nepresadí tento prúd vzduchu, ale rozptýli sa, takže fúkané spoluhlásky majú vždy charakter odovzdanosti, splývania s vonkajším svetom. Človek ponecháva vonkajšiemu svetu, aby s ním robil, čo chce, prirodzene nie s jeho fyzickým telom, ale s podobou jeho fyzického tela, ktorú predal výdychu.

V spoluhláskach fúkaných sa vyjadruje sympatia s vonkajším svetom. Spoluhlásky fúkané sú nesebecké. Nemajú snahu vykresliť ostrý obrys, vyhýbajú sa ostrému obrysu. Nájdeme samozrejme i slová, o ktorých môžeme povedať, že majú vyjadriť niečo ostro ohraničeného, a budú v nich spoluhlásky fúkané. Ale tam môžeme vždy pátrať po tom, ako v tom označení je i nejaký druh tendencie k splývavosti. U fúkaných spoluhlások bežíme za pohybom, u nich sa telo takpovediac zúčastňuje pohybu hlásky.

Spoluhlásky fúkané: h ch j f š s v c č z ž
                                 splývajú s vonkajším svetom