Ďalšie témy

Eurytmické (c)
Eurytmické (f)
Eurytmické (h)
Eurytmické (s)
Eurytmické (z)
Eurytmické (v)

Eurytmické (f)

je vedomie, že sme prestúpení múdrosťou. Keď najskôr v sebe pocítime vlastnú bytosť, a potom ju Eurytmické (f) prežijeme vo vydýchnutí: (f), potom máme (f). V tom výdychu môžeme prežiť múdrosť seba samého, v istom zmysle svoje vlastné éterické telo. A tento prežitok musíme vložiť do gesta, ktoré znázorňuje (f). Je to gesto vydychovaného vzduchu, keď vyslovujeme (f). Len (f) treba robiť s potrebným zadrhnutím, potom pocítime, čo sa tu pri (f) naznačuje. Naznačme, že tu je akýsi dvojitý rozbeh, len nie tak rýchlo, ale jemnejšie. To je (f). Máme v ňom presné napodobenie vedomého vydýchnutia. Ruky treba trochu skloniť smerom k paži, ale skloniť aktívne, nie nechať visieť, ale ako keby sme chceli niečo zakryť, aby sme to ochránili.

Keď niekto vyslovuje (f), vyráža von celý dych, a dych je to, čím bohovia stvorili človeka, čo teda obsahuje všetku ľudskú múdrosť v závane vetra, vo vzduchu. Takže Ind všetko to, čomu sa bol schopný naučiť, keď sa v jógovej filosofii učil ovládať dych a tým sa plnil vnútornou múdrosťou, všetko to cítil, keď vyslovoval hlásku (f). A v staršom indickom výcviku jógy sa to tiež takto pociťovalo. Jogín robil svoje cvičenia, ktorých technika pozostávala v tom, že vnútorne cítil, ako je človek organizovaný a ako je v tejto organizácii obsiahnutá plnost múdrosti. A pri vyslovení hlásky (f) cítil, ako mu prenikala do vedomia múdrosť prvotného slova.

Preto je možné správne precítiť hlásku (f), len keď človek ešte pocíti ohlas istej formulky, o ktorej sa svet dozvedal len málo, ktorá však existovala, formulky z egyptských mystérií, ktorá znela:

Ak chceš dať najavo, čo to je Isis, tá , ktorá pozná minulosť, prítomnosť i budúcnosť, tá, ktorú nikdy nebude možné uplne odkryť, musíš to urobiť hláskou (f).

Hláska (f) vyjadrovala, ako človek bol napĺňaný Isis v dychovej technike, ako Isis prežíval v procese vydychovania. Takže hlásku (f) je možné pociťovať - ​​nie celkom presne, ale približne - ako:
ja viem.
Ale je v ňom viac než toto: ja viem. "Ja viem" - to je ešte chudobný výraz, keď precítime hlásku (f). Citový zážitok hlásky (f) preto tiež ľudstvo stratilo najskôr. Dal by sa prežiť ako: Ty vedz - ty, ten druhý, ku ktorému hovorím, hovorím mu (f), aby som ho upozornil, že ho môžem poučiť, vedz, že ja viem.