Tri fázy kroku v eurytmii

Keď prevádzame eurytmiu, buď vykonávame pohyby postojačky, alebo môžeme pri eurytmii kráčať. Chôdza, kráčanie, je v podstate výsledok voľného popudu. V eurytmii ide o to, aby sme postupne spoznávali podstatu vecí, ktoré súvisia s rečou a teda s rečou viditeľnou: Keď kráčame môžeme v každom kroku rozlišovať tri navzájom odlíšné fázy: najprv nohu dvíhame, potom ju nesieme, potom ju staviame na zem. Buďme si vedomí, že v týchto troch fázach je možné prejavovať veľkú rozmanitosť formujúcich podnetov. Najskôr teda nohu zdvíhame. Potom zostáva noha trochu nad zemou, je nesená, druhá fáza je teda nesenie nohy. Po tretie ju staviame na zem. V eurytmii je treba si všetko uvedomovať.

1. Zdvihnúť:         popud vôle
2. Niesť:               myšlienka
3. Postaviť:          čin

Môže byť veľký rozdiel medzi spôsobmi, ako vykonávame tieto tri fázy kroku. Ak vezmeme zdvihnutie nohy, tak toto zdvihnutie poukazuje jasne na voľný popud prejavujúci sa činnosťou kroku, pri zdvihnutí nohy teda ide o popud vôle prejavujúci sa vykonaním kroku. Keď sa naproti tomu pozrieme na to, čo je vyjadrené tým, že nohu nesieme nad zemou, teda ide o myšlienku, tú by sme našli na pozadí každej voľnej činnosti. Pôjde teda za prvé o samotný voľný popud. Po druhé, keď nohu nesieme, o pohyb predstavujúci myšlienku, ktorá sa chce vyjadriť týmto popudom vôle. A keď nohu postavíme, je voľný popud dovedený k cieľu, postavenie nohy na zem predstavuje čin.

Istú rozmanitosť môžeme do veci vniesť už tým, že postrednú fázu predĺžime alebo skrátime, tiež tým, že pokročíme viac alebo menej ďaleko. Takže to, čo patrí do prostrednej fázy, má slúžiť predovšetkým tomu, aby dalo tvar myšlienke, ktorá má byť vyjadrená voľným činom, aby jej dala istú podobu. Naproti tomu môžeme postavením nohy na zem vyjadriť, či máme dojem, že popud vôle dosahuje svoj ​​cieľ, alebo za svojím cieľom zaostáva. Keď postavíme nohu na zem neisto, asi akoby sme chceli vkročiť na tenký ľad, tak takým krokom vyjadríme neistotu cieľa. Ak našliapnem silno, ako keď sme si istí, že šliapneme na pevnú pôdu, tak tým vyjadríme, že máme pred sebou zaistený, bezpečný cieľ.

Keď pôjde o znázornenie básne, budeme ju musieť analyzovať a položiť si otázku, či v tej básni je obsiahnuté jedno alebo druhé. V reči sa objavuje rytmus, či už podľa prízvuku, alebo podľa dĺžky a krátkosti slabík. Tento rytmus reči sa musí tiež objaviť v tom, čo chceme prevádzať eurytmicky.