Eurytmické (l), spoluhláska vlnivá

V hláske (l) sa stretávame s niečím, čo formuje, pri čom cítime formovanie i na jazyku l-l-l. V mystériách sa na hlásku (l) pozeralo ako na zvláštnu magickú hlásku, pretože keď niečo formujeme, dostávame to do svojej moci. A práve to, že sa niečo dostáva do vlastnej moci, to bol aspekt, v ktorom mystériá vnímali démonickú silu hlásky (l). To musíme vložiť do gesta pre (l). Keď s tým spojíme to, že budeme mať pocit, ako sa pritom naše ruky stávajú ohybnými, keď teda budeme mať pocit, že sa nám s rukami deje niečo podobné ako s jazykom keď vyslovujeme l-l-l, potom budeme mať správny zážitok eurytmického (l), a zistíme, že toto gesto pre (l) má v sebe niečo naozaj fascinujúceho. Je to hláska rozvažovania, ale s odovzdanosťou. Radšej necháme na niekom inom, aby nám niečo povedal, než aby sme sa sami rozhodovali. Keď vnútorne prežívame (l), nechávame rozhodovanie na niekom inom, sami vyčkávame.

Pri vyslovení hlásky (l) sa musíme vo vnútri stať akoby rozbúreným morom, ak ju chceme správne artikulovať. Musíme jazyk rozvlniť ako more.

Pri pohybe (l) pohybujeme telom pružne dopredu a dozadu, nie tak, že by sme sledovali pohyb rúk, ale tak, že dáme najavo, že je tu dvojaký pohyb. U spoluhlásky vlnivej prevádzame pohyb tela oddelene - v pružnom rytme dopredu - dozadu - dopredu - dozadu, takže sa nám to prejaví i fyzicky (stúpame striedavo od päty k špičke chodidla). Dosiahneme toho, keď si predstavíme, že na zemi leží palička, ktorá je guľatá, a my sa budeme pohupovať a pritom budeme mať paličku uprostred medzi špičkou nohy a pätou, pričom bude palička mať možnosť sa troška valivým pohybom pohybovať. A dobre to budeme cvičiť, keď sa nám podarí sa hojdať dopredu tak ďaleko, že skoro prepadneme dopredu, tak tak sa ešte udržíme, potom zase skoro prepadneme dozadu, tak tak sa ešte udržíme. Pokiaľ snáď niekedy naozaj spadneme, nebude to vadiť, tým iba objavíme zvýraznenú podobu tohto pohybu. Postupne sa nám tento pohyb stane zvykom a budeme ho robiť tak silno, že divák bude mať pocit: Ten to ale previedol šikovne, že nespadol! K tomu by sme u pohybu (l) mali dospieť.

V starých mystériách sa hovorilo: (l) je tvorivý,stvárňujúci živel vo všetkých veciach a bytostiach, formujúca sila, prekonávajúca hmotu.