Eurytmické (r), spoluhláska vírivá

je to, čo sa točí, čím dochádza k vyjadreniu všetko, čo nie je okrúhle, ale dospieva k zaguľateniu. Pritom budeme tiež cítiť, že sa to dá ťažko napodobniť - pretože vlastne by naturalistické gesto pre (r) bolo, keby sme urobili kotrmelec. Ale tak sa to nedá robiť. Tu sa prúd výdychu dostáva do vírivého pohybu. Hlásku (r) správne prežijeme, keď ju budeme cítiť ako niečo, čo niečo roztáča, alebo čo sa točí. Predstavuje všetko, čo pôsobí dojmom, že to r-r-rotuje. V (r) máme niečo, čo leží uprostred medzi odovzdanosťou a sebapresadzovaním. Je niečím, čo v ľudskej bytosti vyvoláva zotrvanie v sebe, rezervovaný postoj. Vyjadrujeme ňou všetko to, čo chápeme podobne ako chápeme sami seba, keď ešte premýšľame, keď sa ešte radíme sami so sebou. Radiť sa - otáčame a obraciame ešte svoj úsudok. Keď sa vnútorne prenesieme do hlásky(r), je to vždy toto otáčanie a toto obracanie úsudku. Je to teda niečo sebecké, čo ale nechce dať to, čo sa vytvorí, vonkajšiemu svetu tak, aby to v ňom zostalo, ale chce to ešte podržať v sebe.

Pohyb hlásky (r) bude úplný, keď sa pokúsime, zatiaľ čo budeme prevádzať pohyb pre (r), pohybovať telo, jemne, ale pružne a krásne hore a dole, ísť trochu do pokľaku, pohybovať hlavou hore a dole.