Eurytmické (v)

Hláska (v) je v nemčine zaznamenávaná písmenom w. Je to hláska, ktorá sa stáva ľudskej duši potrebnou vtedy, keď táto duša nie je zvyknutá byť obklopená niečím pevným, ale keď má potrebu pohybu, putovania, a keď namiesto pevného domu, ktorý môžeme akosi cítiť v hláske (b), človek má stan alebo aj nejaké iné vonkajšie zahalenie, ktoré by ho chránilo, hláska, ktorá akoby naznačovala takú pohyblivú zahaľujúcu ochranu, to je hláska (v). Hláska (v) nás núti cítiť, že pri sebe nesieme niečo ako stále sa obnovujúcu ochranu. A všetko, čo postupuje nejakým meniacim sa prúdom, čoho podstata spočíva v pohybe, to všetko pociťujeme v hláske (v). Prúdiace vlnobitie, to by vlastne bolo to, čo je znázorňované silným (v), jemne čeriace sa vlnenie je to, čo je znázorňované slabým (v). Pritom sa tu stretávame s jednou zvláštnosťou: keď sme nejako nútení použiť hlásky (v) a zameriavame na ňu pozornosť, dostaneme sa vždy celkom prirodzene k tendencii to (v) opakovať. Keď používame hlásku (v), pudovo nás tlačí k tomu, aby sme ju použili opakovane. Niečo nám vadí, keď povieme iba, že sa niečo vlní, chce sa nám povedať, že sa to vlní a víri, vanie, vzdúva a tak ďalej. Gesto (v) musíme robiť plnom pohybe. Je to teda prvok, ktorý uvádza podstatu čohokoľvek do pohybu.