Sluch

Čo je treba k tomu, aby niečo znelo? Pokiaľ niečo pevne väzí v zemi, tak to nehraje. Potrebujeme niečo tvrdé, zemské, čo už nie je so zemou spojené. Iba zemské oddelené od zemského znie. Musíme to najskôr vyslobodiť zo zemských pút. Najkrásnejším príkladom je kov. Až keď je vo vysokej peci očistený od všetkých pozemských zbytkov a vytvrdnutý a keď ho necháme voľne zavesený, môže vydávať najkrásnejšie tóny. Zvuk vzniká vtedy, keď niečo, čo by sa samo od seba nikdy nemohlo pohybovať, niečo tvrdé, pozemské, dostane do stavu, v ktorom je to z tejto pozemskosti vytrhnuté, vykúpené a až vtedy sa to môže dostať do pohybu, ktorý už nie je orientovaný zemsky, ale kozmicky.

Sluch súvisí so znamením Raka. Keď niečo počujeme, počujeme to tak, ako to je. Keď cinkneme o pohárik, môžeme počuť, či je z krištáľu, alebo nie. Vo zvuku znie skutočná povaha vecí, tu sa zjavuje ich vnútro: striebro znie inak ako meď a iné kovy zasa inak. Sluchom sa dostávame pod povrch hmoty. A pritom sa v človeku deje niečo mechanického skrze zvukové vlny. Nikde do nás tak hlboko nevstupuje vonkajší svet. Nič v nás mechanicky nerachotí tak, ako sluchové kôstky. Lenže my žiadne rachotenie nepočujeme. Nepočujeme kmity, ale zvuk.

To je záhada. Deje sa v nás niečo mechanické. Zvuk môžeme zmerať, vyjadriť číslami. Je tak pozemský, ako to len ide. Nikde inde do nás zemské nevstupuje tak silno ako tu a pritom počujeme niečo nadzemské. Je to nepochopiteľné. Nepočujeme žiadnych 87 alebo 493 kmitov za sekundu, počujeme tón. V hudbe sa dostávame do duchovnej oblasti. Preto má hudba toľko spoločného s matematikou. Všetko v hudbe možno vyjadriť v číslach. To u farieb nemožno, tie nemožno odvodiť z matematických zákonitostí. Tóny áno. Hudbu možno vyjadriť v číslach, pretože matematika je vnútorné počutie, duch. Čo je podstatou hudby? Hudba sa skladá len z troch prvkov: výšky tónu, dĺžky tónu a hlasitosti. Nič viac v hudbe nie je. Znamenie Raka súvisí so sluchom.

Poznáte neznesiteľný zvuk škrípania nechtov o školskú tabuľu. To snáď ani nie je zvuk. Počujeme ho skôr kožou. Cítime ho ako mravenčenie na koži, vôbec nie ako zvuk v ušiach. U takto extrémnych zvukov je zrejmé, že nevstupujú do nás do vnútra, ale zostávajú na povrchu. Keď počúvate úžasnú husľovú sonátu, ucítite ju niekde inde. Tóny nebehajú po koži, ale vstupujú akoby trochu pod ňu ako pohladenie. Vtedy je oslovované cítenie. Taký drevený xylofón pôsobí hlbšie než husle. Je to ako úder o našu kostru. Kovový xylofón tak nepôsobí. Zvuk kovu počujeme svalmi. Zatiaľ čo drevený zvuk v nás vyvoláva dojem, že sa dotýka až našich kostí, kovový zvuk cítime ako masáž svalov.

Flauta pôsobí predovšetkým v dýchacom ústrojenstve. Hlboké tóny hlbšie na bránicu, tie vyššie skôr v hlavových dutinách. Husle nás hladia po koži, flauta pôsobí v našom dychu. So sluchom začína v kultúre sveta sociálny prvok. Sluch nás pozdvihuje nad nás samotných. Prekonáva a rozpúšťa telesné. Preto môžeme počuť jeden druhého a môžeme spoločne spievať.

Rudolf Steiner hovorí, že človek sám vlastne počuť nemôže, že nám k tomu pomáhajú skrze našu dušu Anjeli. Počujeme dušou Anjela a nie svojou vlastnou dušou, pretože sme na to, hrubo povedané, príliš egoistickí. V sluchu tak máme pred sebou paradox zmyslového orgánu, ktorý je úplne pozemský, ktorý je ale neustále tvorený z nebeského a v ktorom sú činní Anjeli. Pri pohľadu na obraz sa neroztancujete, ale hudba vedie k pohybu. Hudbou možno povzbudzovať armádu, rozplakať i utešiť, búrať steny.

Hudba je dynamická, tvorivá sila, a pretože je silou nebeskou, môže sa stať i silou démonickou. Démoni vedia, ako sa človeka zmocniť, a hudba je k tomu vhodná. Démonická hudba v sebe obsahuje tie najvyššie sily, ktorým môže človek vedome len ťažko odolávať. Hudba je mágia. Obraz je zdanie, zvuk skutočnosť. Sluch patrí medzi duchovné zmysly.

Skutočné načúvanie má jednu podmienku: stíšenie. Práve v oblasti, ktorá nás najsilnejšie núti k pohybu, musíme tento pohyb zvnútorniť. Počuť znamená poodstúpiť od seba samého a vstúpiť do niečoho alebo niekoho iného. A to ešte nedokážeme z vlastných síl. Lebo pri každom spoločenstve, ktoré vzniká, pri každom vzťahu medzi dvomi ľuďmi, je vždy potreba pomoc a ochrana strážnych Anjelov.