Zmysel pre myšlienky

Díky nemu chápeme, čo bolo povedané. Pozeráme sa skrze reč na svet myšlienok, ktorý sa za ňou vynára. Do akého sveta vstupujeme, keď hovoríme o svete ideí, kde už neexistujú slová? Musí to byť svet, kde už nehrajú významnú rolu ani duchovia reči. Rudolf Steiner hovorí, že za náš zmysel pre vnímanie myšlienok vďačíme vyššej bytosti, ktorá je pomáhajúc činná v celom ľudstve. Ako Anjeli nám pomáhajú s tým, aby sme vnímali zvuk, ako nám Archanjeli pomáhajú počuť reč, pomáha nám tu všeobecný duch ľudstva. Tu máme bezprostredne do činenia s Kristom. Lebo len v myšlienkovom živote sa Kristov duch dá najskôr uchopiť vo svojej skutočnej podobe.

Zmysel pre myšlienky súvisí so znamením Býka. Tam, kde sa svet ideí vnára do absolútneho ticha, tam sme spájaní jeden s druhým skrze všeobecne ľudské. Nachádzame v sebe samých niečo, čo nás navzájom spája, čo nemožno vyjadriť slovami, čo v nás žije ako myšlienky a predstavy. A z tohto myšlienkového života môžeme stavať prvé mosty ku Kristovi. Tu sa stretávame s Kristom ako s kozmickou bytosťou. Zmysel pre myšlienky súvisí so znamením Býka.

Väčšinou je prijímaný názor, že slová druhého človeka vnímame sluchom, a tým, že o nich premýšľame, si uvedomujeme ich zmysel. Nie je ťažké zistiť, že to tak nie je. Akonáhle začneme pri načúvaní premýšľať, prestávame sledovať myšlienky hovoriaceho. A naopak, čím dokonalejšie potlačíme svoje myslenie, tým otvorenejší budeme pre obsah myšlienok druhého. V tom ale tkvie tiež isté nebezpečie myšlienkového zmyslu: umožňuje nám získavať myšlienky a zostávať pritom pasívny. Môže to zvádzať k tomu, že budeme takémuto prijímaniu myšlienok dávať prednosť pred vlastným premýšľaním, ktoré od nás vyžaduje aktivitu, námahu. Skúsme si položiť otázku, koľko svojich myšlienok sme získali vlastným myšlienkovým úsilím, a koľko z novín a televízie!