Človek

Hermes
Osiris, Izis, Horus
Izis, Mária-Sofia
Egyptská pyramída
Sfinga

Izis, Mária-Sofia

V egyptských mystériách bol vo svojej najvyššej dokonalosti pestovaný kult bohyne Izis. V postave Izidy uctieval Egypťan prírodné sily, prejavujúce sa vo všetkých nerastoch, rastlinách a zvieratách. Plná smútku však egyptská duša hľadela na človeka a hovorila si, že si týchto prírodných síl nie je vedomá, preto stvárňovala Izidu ako zahalenú závojom a vedelo sa: Žiadny zo smrteľníkov nesmie tento závoj odhaliť, aby k nej prenikol! To znamená, že bohyňa Izis neprebýva vo fyzickom svete, ale vo svete astrálnom a že ju môže spoznať len ten, kto prešiel bránou smrti, nikto zo žijúcich nemohol zdvihnúť jej závoj. To znamená, že za života na Zemi im bolo pôsobenie Izidiných síl zakázané.

Tieto Izidine sily boli rýdze materské sily, ktorých sa pred mystériom na Golgote mohlo človeku dostať len v duchovnom svete, teda po tom, čo prešiel bránou smrti. V egyptských mystériách bola táto skutočnosť známa. Nad obrazom bohyne Izis stáli slová: "Som tým, kým som, kým som bol a kým budem", teda to isté "ehje Ašer ehje", ktoré bolo kedysi povedané Mojžišovi z horiaceho kra. Len tušením mohla egyptská duša nazerať ku golgotskému mystériu, cez ktoré mohli rýdze materské sily začať pôsobiť aj na žijúceho človeka. Až keď sa Ježiš Kristus, ľudská bytosť nemajúca otca, spojila so Zemou, tým, že prešiel bránou smrti, až od tej chvíle môžu rýdze materské sily - sily z kozmu - pôsobiť v človeku na Zemi.

Moderní učenci sa zvyknú usmievať nad egyptským uctievaním zvierat. Nás môže naplniť len hlboká úcta a pokora, lebo vieme, že sa za ním skrýva uctievanie týchto prírodných síl, ktoré boli človeku uzavreté. A plní hlbokého obdivu pozeráme na vznešenú múdrosť, ktorá je základom všetkých týchto mystérií. Položme si otázku: Aká je účinnosť týchto dvoch síl v človeku? Otcovská sila, Zemou vedená k dieťaťu okľukou cez otca, má budujúci a posilňujúci účinok až do 33 roku života. Aj keď v človeku už pôsobí dole smerujúca sila, sila materská, otcovské sily až do tohto obdobia prevažujú. Keby človeka ovládali len sily smerujúci nadol, Kristove sily, na Zemi by sa nevtelil. Keby ho naopak ovládali len sily smerujúce nahor, planetárne sily, žil by na Zemi stále, smrť by potom neexistovala.

To, čím v egyptských mystériách bola Izis, toto posvätné silové centrum, sa nám v kresťanstve ukazuje ako Mária-Sofia Jánovho evanjelia. Až zjednotenie vystupujúcich a zostupujúcich síl, ktoré sa uskutočnilo v mystériu na Golgote, umožnilo, aby človek mohol medzi narodením a smrťou pociťovať ako účinné i materské sily. Ježiš Kristus nemohol dosiahnuť vyššieho veku než 33 rokov. Z okultného hľadiska je každý človek vlastne už v 33 rokoch tak ďaleko, že so sebou svoje telo nosí ako mŕtvolu. Samozrejme, že pôsobenie síl a jeho zmena nenastávajú naraz, ale uskutočňujú sa pozvoľna. Obe sily, aj tie materské, sú v človeku od začiatku, ale otcovské sily, to znamená budujúce zemské sily, prevažujú.

V tejto dobe otcovských síl žijeme život, ako je karmicky podmienený naším predchádzajúcim životom. Avšak od chvíle, kedy prevážia odumierajúce sily, sily materské, tvoríme touto duchovnou silou to, čo budeme žiť až v budúcom živote, teda karmu budúceho života. Otcovská čiže budujúca prírodná sila v nás pôsobí bez nášho pričinenia, naproti tomu v duchu musíme sami usilovať a pracovať, ak sa nám má stať vedomým pôsobenie materskej sily. Musíme si uvedomiť túto vznešenú silu, lebo to je sila, ktorá do nás vplýva priamo od Krista.