Človek

Hermes
Osiris, Izis, Horus
Izis, Mária-Sofia
Egyptská pyramída
Sfinga
Gilgameš a Eabani
Alexandria
Hypatia

Alexandria

V Alexandrijskom kultúrnom centre sa postupne zišli všetky kultúrne prúdy z poatlantskej doby, ktoré sa mali stretnúť. Ako v určitom centre sa práve v Alexandrii, na mieste, ktoré bolo postavené do dejiska tretieho kultúrneho obdobia, stretli s charakterom štvrtého obdobia. A Alexandria prečkala vznik kresťanstva. Až v Alexandrii sa rozvinuli tie najdôležitejšie veci štvrtého kultúrneho obdobia, v čase, keď tu už bolo kresťanstvo. Pôsobili tu tí najväčší učenci a spojili sa tu tri vôbec najpodstatnejšie kultúrne prúdy: starý pohansko-grécky prúd, kresťanský prúd a prúd hebrejský. Tie sa v Alexandrii spojili, pôsobili jeden v druhom.

A je nemysliteľné, aby alexandrijská kultúra, ktorá bola postavená na osobnosti, mohla byť založená niekým iným než osobnosťou preniknutou bytosťou, akou bol Alexander Veľký. Lebo teraz všetko, čo bolo predtým nadosobné, čo predtým z ľudskej osobnosti všade presahovalo do vyšších duchovných svetov, nadobudlo osobného charakteru. Osobnosti, ktoré tu pred nami stoja, majú takpovediac všetko v sebe, už len veľmi málo vidíme mocnosti, ktoré by ich z vyšších hierarchií riadili a stavali na ich miesto. Všetci tí rôzni mudrci a filosofovia, ktorí v Alexandrii pôsobili, sú dávnou múdrosťou prevedení na ľudsky-osobnú úroveň. Všade z nich prehovára to, čo je osobné.

Všetko, čo bolo v starom pohanstve vysvetliteľné len tak, že sa vždy poukazovalo na to, ako bohovia zostúpili a spojili sa s dcérami ľudí, aby splodili héroov, to všetko je prevedené do osobnej činorodosti ľudí v Alexandrii. A aké formy na seba v Alexandrii vzalo židovstvo, môžeme vidieť z toho, čo nám ukazujú práve doby, kedy tu už bolo kresťanstvo. Už tu nie je nič z hlbokého pochopenia spojenia sveta ľudí s duchovným svetom, ktoré tu ešte stále bolo v čase prorokov a môžeme ho nájsť ešte aj v posledných dvoch storočiach pred začiatkom nášho letopočtu, aj v židovstve sa tu všetko stalo osobnosťou. Sú tu činorodí ľudia s neobyčajne hlbokými znalosťami tajomstiev dávnych tajných učení, všetko však získalo osobný ráz, v Alexandrii pôsobia osobnosti. A kresťanstvo spočiatku v Alexandrii vystupuje na detskej úrovni.

Kresťanstvo, ktoré je povolané viesť to osobné v človeku stále vyššie do nadosobného, vystúpilo v Alexandrii so zvláštnou silou. Kresťanské osobnosti pôsobili predovšetkým tak, že máme často dojem, že v ich činoch sú predvídať neskoršie činy čisto osobne pôsobiacich biskupov a arcibiskupov. Tak pôsobil v 4. st. arcibiskup Teofil Alexandrijský a pôsobil tak aj jeho následník a príbuzný Cyril Alexandrijský. Môžeme ich posudzovať len z hľadiska ich ľudských slabostí. Kresťanstvo, ktorá má dať ľudstvu to najväčšie, sa najprv ukazuje vo svojich najväčších slabostiach a zo svojej osobnej stránky. V Alexandrii však malo byť dané znamenie celému vývoju ľudstva.