Človek

Hermes
Osiris, Izis, Horus
Egyptská pyramída
Sfinga

Sfinga

Myšlienky, ktoré boli v starom Egypte vštepené dušiam, pred nami opäť vystupujú a naše moderné pravdy sú znovuzrodenými egyptskými mýtami. Mohli by sme to sledovať do mnohých jednotlivostí, keby sme chceli. Môžeme to sledovať až do ľudských vlôh. Pomyslime na sfingu, túto podivuhodne záhadnú postavu, ktorá sa potom v gréckej kultúre stáva Oidipovou sfingou, ktorá ľuďom kladie známu hádanku. Je zložená z tej ľudskej postavy, ktorá na fyzickej úrovni bola analogická zvieracej forme, zatiaľ čo jej éterično už prijalo ľudskú postavu. V egyptskej dobe bol človek schopný vidieť sfingu ako éterickú postavu, keď prežil určité stupne zasvätenia. Potom stála pred ním.

A teraz je dôležité to, že keď mal človek skutočne jasnovidný vhľad, nestála pred ním len ako nejaký klát, ale s týmto zrením sa spájali aj určité pocity. Chladný človek ešte môže podľa okolností prejsť popri akomkoľvek významnom umeleckom prejave, chladného človeka sa to nemusí dotknúť. Jasnovidné vedomie toho nie je schopné. Ak je naozaj vyvinuté, vzbudí v človeku zodpovedajúci pocit. V gréckej povesti je vyjadrený ten správny pocit, ktorý mal jasnovidec ešte počas starej egyptskej doby a v gréckych mystériách, keď bol tak ďaleko, že pred neho predstúpila sfinga. Pred neho predstúpilo niečo nehotové, niečo, čo ešte len malo vzniknúť. Videl túto postavu, ktorá mala v určitom ohľade ešte zvieracie formy a v éterickej hlave videl to, čo malo pôsobiť do fyzickej formy, aby ju stvárnilo ľudsky. Akým sa tento človek mal stať, akú úlohu malo ľudstvo vo vývoji, táto otázka stála živo pred ním ako otázka očakávania, túžby, rozvoja toho, čo prichádza, keď videl sfingu. Že všetko ľudské bádanie a filosofia vzniklo z túžby, to je grécky výrok, ale práve tak i jasnovidecký.

Človek má pred sebou postavu, ktorá je vnímateľná len astrálnym vedomím, ale ona ho sužuje, je preňho hádankou - hádankou, akým sa má stať človekom. Táto éterická postava, ktorá tu existovala v atlantskej dobe a v egyptských časoch žila v spomienke, sa viac a viac vteľovala ľudskej bytosti a na druhej strane sa zas objavuje v ľudskej povahe, objavuje sa vo všetkých náboženských pochybnostiach, v neschopnosti našej kultúrnej epochy odpovedať na otázku: Kto je človek? Vo všetkých tých nezodpovedaných otázkach sa objavuje sfinga. V dobách, ktoré ešte boli duchovnými, sa človek mohol vyšvihnúť k tomu, aby mal sfingu skutočne pred sebou. Dnes žije v jeho vnútri ako početné otázky, ktoré sú bez odpovede. Preto môže človek tak ťažko dôjsť k presvedčeniu o duchovnom svete, pretože sfinga, ktorá bola predtým vonku, sa teraz objavuje vo vnútri človeka po tom, čo sa práve v strednom období našiel ten, kto rozriešil jej hádanku, a ktorý ju vrhol do priepasti, do vlastného vnútra človeka.