Zoroaster - Zarathuštra

Staroperzskému ľudu bol daný vodca, ktorý môže byť označený tým istým menom, ktoré poznajú dejiny ako Zoroastera. Musíme iba zdôrazniť, že osobnosť tu mienená patrí oveľa skoršej dobe než je tá, do ktorej kladú dejiny nositeľa tohto mena. Dejinný Zoroaster prijal meno Zoroastera a pôsobil v zmysle jeho učenia. Podnet, ktorý mal dať Zoroaster svojmu ľudu, spočíval v tom, že poukazoval na to, že fyzický svet nie je iba niečím bezduchým, s čím sa človek stretáva, keď sa poddáva luciferskému vplyvu. Tomuto vplyvu vďačíme za svoju osobnú samostatnosť a za svoj pocit slobody. Musí v ňom však pôsobiť v súlade s protikladnou duchovnou bytosťou. U staroperzského ľudu išlo o to, aby si uchoval vnímavosť pre túto druhú duchovnú bytosť, aby díky sklonu pre fyzický svet úplne nesplynul s luciferským živlom. Zoroaster získal zasvätenie, ktoré mu bolo schopné poskytnúť zjavenie vznešenej slnečnej bytosti. Vedel, že táto bytosť riadi vývoj ľudstva a v istej dobe zostúpi z vesmírneho priestoru na Zem. Hovoril o nej ako o slnečnej aure - Ahura Mazdovi. Proti tomu stavia v Ahrimanovi (Angra mainju) moc, ktorá pôsobá svojím vplyvom na ľudský duševný život zhubne, keď sa jej jednostranne oddáva. Staroperzský ľud si mal uvedomiť, ako v ľudskej duši, obrátenej k fyzickému svetu, sa odohráva boj medzi mocou svetelného boha a jeho protivníka, a ako sa má človek chovať, aby ho protivník nezaviedol do priepasti, ale aby jeho vplyv bol silou svetelného boha obrátený k dobrému.

Zaviedol egyptskú Hermovu kultúru, obetujúc na to svoje astrálne telo, ktoré bolo potom vtlačené Hermovi. Obetoval svoje vtedajšie telo éterické, ktoré bolo uchované pre Mojžiša. Mojžiš mal v sebe pre vytváranie svojej kultúry Zoroastrovo éterické telo. Zoroaster sám sa mohol neskôr ďalej stelesňovať v iných astrálnych a éterických telách.

Zoroastrovo ja bolo tak dokonalé, že už nepotrebovalo po opustení Ježišových schránok prechádzať dévachanom. Mohlo si v pomerne krátkom čase vybudovať s pomocou onoho éterického tela, nové fyzické telo. Tak sa teraz po prvýkrát zrodila bytosť, ktorá sa potom objavovala zas a znova, objavovala tak, že zakaždým uplynulo pomerne krátke obdobie medzi fyzickou smrťou a novým zrodením, takže táto bytosť sa vždy, keď opustila v smrti fyzické telo, čoskoro zase objavila na Zemi v novej inkarnácii. Táto bytosť putovala potom dejinami ľudstva. Stala sa najväčším pomocníkom tých, ktorí chceli pochopiť veľkú udalosť palestínsku. Ako takzvaný "Majster Ježiš" putuje táto individualita kolobehom vekov, takže Zoroaster nastúpil svoju púť vývojom ľudstva ako "Majster Ježiš," ktorý od tej doby žije zas a znova v pozemskom vtelení, aby riadil a viedol onen duchovný prúd, ktorý nazývame - kresťanský. Je inšpirátorom tých, ktorí chcú porozumieť naživo sa vyvíjajúcemu kresťanstvu. V ezoterických školách inšpiroval tých, ktorí mali za úlohu starať sa o kresťanskú náuku. Stojí za veľkými duchovnými postavami kresťanstva ako učiteľ.

Zoroaster videl značkové písmo ža tým, čo je vo svete zmyslovom, najmä v spôsobe, ako sa hviezdy vo svetovom priestore združujú v skupiny. Ako my máme na papieri písmená, tak on videl v tom, čo nás obklopuje v priestore ako hviezdny svet, niečo ako písmená duchovných svetov, ktoré k nám hovoria. A existovalo umenie vnikať do duchovného sveta a čítať značky, ktoré sú nám dané v usporiadaní hviezd a podľa pohybu a usporiadania hviezdnych svetov lúštiť spôsob, ako duchovia píšu vo vonkajšom svete do priestoru činy svojho duchovného tvorenia. To bolo to, na čom Zoroasterovi a jeho žiakom záležalo. Zvlášť bola pre nich dôležitá táto písomná značka: Ahura Mazda tvorí a zjavuje sa vo svete tak, že má - podľa našej astronómie zdanlivo - opisovať v nebeskom priestore kruh. Toto opisovanie kruhu stalo sa výrazom pre písomnú značku, ktorú Ahura Mazda alebo Ormuzd ľuďom dáva, aby ukázal, ako pôsobí, ako svoje činy uvádza do celej svetovej súvislosti. Bolo dôležité, že Zoroaster mohol poukázať na Zverokruh, na čiaru, ktorá sa vracia sama do seba ako výraz pre čas, vracajúci sa do seba samého. V najvyššom slova zmysle ide jedna vetva času do budúcnosti vpred, druhá do minulosti dozadu. Čo sa stalo Zverokruhom, je Zaruana Akarana, sama seba nachádzajúca časová priamka, ktorú opisuje Ormuzd, Duch Svetla. To je výraz pre duchovnú činnosť Ormuzda. Slnečná dráha prostredníctvom obrazov Zverokruhu je výrazom činnosti Ormuzda. Zaruana Akarana a Zverokruh je v podstate to isté - ako slová Ormuzd a Ahura Mazda.

Ale dva obrazy sú votkané do prechádzania Zverokruhom: beh Slnka v lete, keď vysiela na Zem svoje sily Svetla, ale kedy k nám tiež vysiela svoje duchovné sily zo svetelnej ríše Ormuzda. Teda tá časť Zverokruhu, ktorou Ormuzd prebieha za dňa alebo v lete, nám ukazuje, ako pôsobí Ormuzd, keď nie je rušený Ahrimanom: Naproti tomu tie obrazy Zverokruhu, ktoré ležia pod obzorom, symbolizujú ríšu tieňov, ktorou prebieha Ahriman. Inak pôsobí Slnko ráno, inak na poludnie. Keď vystupuje od Barana k Býkovi a keď zostupuje, pôsobia jeho lúče vždy inak: Inak pôsobia v zime, inak v lete, a to z každého znamenia odlišne. Pôsobenie Ormuzda v rôznych smeroch, symbolizuje postavením Slnka v rôznych znameniach - rôzne smery Ormuzdovho pôsobenia stávajú sa Zoroasterovi výrazom duchovných bytostí, ktoré sú služobníkmi, synmi Ormuzdovými, ktorí vykonávajú to, čo on nariaďuje. To sú Amšaspandovia - alebo Ameša Spenta - ktorí stoja pod Ormuzdom a majú svoju osobitnú činnosť. Ormuzd ovláda všetku činnosť ríše svetla a Amšaspandovia majú na starosti osobitné činnosti, ktoré sa vyznačujú žiarením Slnka z Barana, z Býka, Raka atď. Pôsobnosť Ormuzda sa prejavuje plným žiarením Slnka, všetkými jasnymi obrazmi Zverokruhu od Barana až k Váham alebo k Škorpiónovi. Ahriman pôsobí skrz Zem, prostredníctvom temnoty. Tam má svojich služobníkov, svojich Amšaspandov, ktorí sú protivníkmi dobrých géniov, stojacich po boku Ormuzda.

Tak rozlišoval Zoroaster dvanásť rôznych duchovných bytostí, ktoré sú služobníkmi - na jednej strane šesť alebo sedem služobníkov Ormuzda, na druhej strane šesť alebo päť Ahrimana - ktorí sú symbolizovaní ako dobrí alebo zlí géniovia alebo nižší duchovia, Ameša Spenta, podľa toho, či Slnko žiari zo svetlých alebo z temných obrazov Zverokruhu. Je dvanásť takých géniov, ktorých nazývame Amšaspandami. Pod nimi sú zasa iné duchovné mocnosti. Obvykle sa ich v zoroastrizme rozoznáva dvadsaťosem ako pod nimi stojacich. Ale toto číslo nie je nikdy celkom určité. Mohli by sme povedať - dvadsaťosem - tridsaťjeden Izaradov alebo Izedov. Ak myslíme veľké sily priestoru, pôsobiace v počte dvanástich ako Amšaspandov, sú zase slúžiace sily, ktoré stoja za nižšími prírodnými účinkami, sily Izedov v počte dvadsaťosem alebo tridsaťjeden.

A ako tretí druh duchovných mocností pozná zoroastrizmus "Ferruhari" alebo "Fravašari". Sú to sily zasahujúce v našom zmysle najmenej do sveta telesného. Musíme si predstaviť, že vo všetkom, čo fyzicky pôsobí ako svetlo na našej Zemi, pôsobí dvanásť síl, za ktorými stoja Amšaspandovia. Za Izedov si musíme myslieť sily pôsobiace do ríše zvieracej a Fravašari si musíme predstavovať len ako duchovné bytosti, ktoré riadia skupinové duše zvierat. Tak vidí zoroastrizumus za svetom zmyslovým ríšu nadzmyslovú. Čo si Zoroaster takto predstavuje nie nejako všeobecne abstraktne, ale celkom konkrétne ako to, čo organizuje a usporadúva svet, Ormuzda a Ahrimana, za nimi Zaruana akaranu, potom Amšaspandov dobrých a zlých, potom Izedov, Ferruharov - čo je to? To je to, čo preduchovňuje veľký svet, makrokozmos, čo je za všetkým zmyslovo-fyzickým pôsobením, čo je podstatného za tým, čo sa nám zdanlivo javí len ako vonkajší zmyslový svet. Ale človek, ako stojí vo svete, je obrazom tohto veľkého sveta. A preto musí v ňom byť všetko, čo ako sily preniká veľký svet.

V čase Zoroastera neexistovala ešte anatómia v dnešnom zmysle. Vtedy videl Zoroaster a jeho žiaci svojím duchovným nazeraním prúdy, ktoré pritekajú z makrosveta k človeku a ďalej postupujú do človeka ako dvanásť prúdov, takže sa nám ľudská hlava v skutočnosti javí ako výraz toho, že do človeka prúdia sily siedmich dobrých a piatich zlých amšaspandských prúdov. Tu vnútri v človeku pokračujú prúdy Amšaspandov. Ako sa prejavujú dnes? Dnešný anatóm odkrýva dvanásť hlavných dvojíc mozgových nervov, ktoré idú z mozgu do tela. To sú fyzické náprotivky, akoby dvanásť zmrznutých prúdov Amšaspandov, dvanásť nervových dvojíc pre najvyššiu ľudskú činnosť, ktorou môže človek postúpiť k najvyššej dokonalosti, práve tak ako k najhoršiemu zlu. Tu pozorujeme, ako v našom veku, znovu sa objavuje to, čo Zoroaster povedal svojim žiakom z duchovných svetov. V našej fyziológii povstáva opäť dávny zoroastrizmus. A ako stojí pod Amšaspandami dvadsaťosem až tridsaťjeden Izedov, tak je 31 párov miechových nervov pod nervami mozgovými. V miechových nervoch, ktoré v človeku dávajú popud k nižšiemu duševnému životu, pôsobia Izedovia, ktorí sú vo vonkajšom svete prítomní ako duchovné prúdy. Oni na nás pôsobia, kryštalizujú v 31 miechových nervoch, lebo v nich máme ich zhustené prúdy. A v tom, čo už nie je nerv, čo nás formuje v osobnosť, máme to, čo sa už nevyžíva vo vonkajšom prúde, vo vonkajšom smere. Čím sú Fravašarovia alebo Ferruharovia, to sú v nás myšlienky, ktoré sa pozdvihujú nad obyčajný miechový a mozgový život. Tým je úplne zvláštnym spôsobom spojená naša doba zasa s tým, čo Zoroaster vo svojom duchovnom praobraze mohol dať ľuďom ako prúd smerujúci k tomu, čo sa rozprestiera za kobercom zmyslového sveta.

Pozrime sa na starovédský názor. Ten závisel v mystickom ponorení sa do vlastného vnútra. Skôr ako človek príde k vnútornému svetlu Brahmu, narazí na žiadosti, vášne a na divoké pudy, ktoré sa vo vnútri stavajú proti pohrúženiu sa do vlastného duchovno-duševného sveta, do večného vnútra. Tým musí človek prejsť. Ind tu prišiel k názoru, že to dosiahne len vtedy, keď sa mu podarí v mystickom pohrúžení s Brahmou vykoreniť všetko, čo žije v zmyslovom svete, čo nás dráždi vo farbách a tónoch a roznecuje zmyslové žiadosti. Pokiaľ toto ešte zasahuje do našej meditácie, potiaľ máme v sebe protivníka svojho mystického zdokonalenia. Vyvrhnite všetko von - tak by povedal indický duchovný učiteľ - čo môže z vonkajších mocností vojsť do duše, ponorte sa len do vnútra duše, zostúpte k Dévom. Potom, až premôžete aj nižších Dévov, nájdete Brahmu v ríši Dévov. Ale varujte sa ríše Asurov, bytostí, ktoré k vám chcú preniknúť zo sveta máji, z vonkajšieho sveta. Toho sa musíte stoj čo stoj vyvarovať!

Naproti tomu mohol Zoroaster hovoriť svojim žiakom: Tou cestou, ktorou príslušníci iného národa na juhu, inak uspôsobení, hľadajú duchovno, nemôže postúpiť dopredu národ, ktorý je povolaný nielen k nadsmyslovému dumaniu a snívaniu, ale je určený na to, aby žil vo svete, národ, ktorý je povolaný k tomu, aby dal ľudstvu umenie poľnohospodárske a podnet k prekonaniu nevzdelanosti. Vo vonkajšom svete nesmiete vidieť máju, ale musíte preniknúť kobercom, ktorý sa okolo nás rozprestiera vo farbách a tónoch. Toho, čo vás samých vo ​​vašom vnútri chce udržiavať vo vašom sebectve, všetkého, čo má povahu Dévy, sa varujte! Musíte preniknúť ríšou nižších Asurov až k najvyšším Asurom. A pretože ste prispôsobení tak, aby ste od nižších Asurov dospeli k vyšším Asurom, musíte sa varovať ríše Dévov!

V Indii bola naproti tomu pestovaná náuka ríšiov: Vy nie ste prispôsobení tomu, aby ste hľadali to, čo je v ríšach Asurov; varujte sa ríše Asurov, vy musíte zostúpiť do ríše Dévov! Tým sa líši kultúra indická od kultúry perzskej. U Indov sa poukazuje na to, ako je nutné varovať sa Asurov ako duchov zlých, pretože Indovia poznali vplyvom svojho uspôsobenia len nižších Asurov. Naproti tomu u národa perzského, kde mohli v ríši Dévov nájsť len nižších Dévov, hovorilo sa: Choďte do ríše Asurov, vy ste prispôsobení tak, že môžete nájsť najvyšších z Asurov.

V tom, čo Zoroaster dal ľudstvu ako podnet, pôsobila takáto nálada: Mám dať ľudstvu niečo, čo musí pôsobiť ďalej v priebehu všetkých čias, čo urovnáva ľudstvu cestu nahor a prekonáva všetku bludnú náuku, ktorá je prekážkou a odvádza ľudí od usilovania o dokonalosť . Preto sa cítil Zoroaster služobníkom Ahura Mazdaa a cítil sám ako taký protivenstvá Ahrimana. Ale jeho náuka mala ľudstvu slúžiť nato, aby heroicky premohla všetok princíp ahrimanský. To vyjadril Zoroaster významnými slovami, ktoré nachádzame tiež ešte v neskorších spisoch, lebo všetko písomné bolo zaznamenané až neskôr. Ale duchovná veda čerpá svoje oznámenia z iných prameňov. To teda vyjadril Zoroaster krásnymi slovami, z ktorých nám vyznieva celý vnútorný podnet jeho poslania. Ale vyznieva nám z neho aj to, že sa cítil odporcom princípu Ahrimana, princípu temnoty, keď povedal:
Chcem hovoriť! Poďte len a počujte ma vy, kto zďaleka, kto zblízka prinášate túžbu po tom a všetko si presne pamätáte. Lebo nemá už víťaziť on, zlý nepriateľ a učiteľ bludu, nad duchom dobrým, on prenikal už tak dlho svojím zlým dychom hlas a reč človeka. Ale ja chcem hovoriť proti nemu v zmysle toho, čo mi hovorí to Najvyššie, to Prvé, čo mi hovorí Ahura Mazda. A kto nechce počuť moje slová, ako ich hovorím ja, ako ja ich mienim, ten zakúsi zlo skôr ako nastane koniec zemských cyklov.
A tak je Zoroaster jedným z veľkých vodcov ľudstva ako Hermes, Buddha, Mojžiš.