Pomery v Lemúrii okolo severného pólu

Okolo severného pólu boli zemské pomery v lemurskej dobe ešte najpodobnejšie tým pomerom, aké boli na Zemi, keď s ňou ešte boli spojené Slnko a Mesiac. Dnes sa však tieto pomery úplne zmenili. Ale dokonca aj dnes platí ešte v určitom vzťahu to, že okolo severného pólu je zo stredu Zeme najsilnejší vplyv na jej povrch a že tam sú vplyvy Slnka a Mesiaca najmenšie. Čo sa od lemurskej doby uplatnilo, že ožarovanie zvonku nadobudlo tak veľkého vplyvu, to sa najmenej splnilo okolo severného pólu, takže pôsobenie zvnútra Zeme na povrch a na všetko, čo na povrchu žije, je najväčšie okolo severného pólu. Bolo to tak už v lemurskej dobe. Z kroniky akaša môžeme zistiť, že sa pomery na Zemi úplne zmenili oddelením Slnka a Mesiaca. Tým vzniklo niečo, čo má pre celý vývoj Zeme zásadný význam. Okolo severného pólu bolo práve z tohto dôvodu človeku najmenej možné, dalo by sa povedať, zostúpiť a inkarnovať sa vo fyzickej ľudskej podobe tak, že v nej našiel svoj najlepší výraz. Preto bolo v starej lemurskej dobe práve na severnom póle zhromaždenie tých osobností, ktoré si ešte nerobili žiaden nárok na to, aby zostúpili úplne hlboko na Zem, a ktorým viac vyhovovalo zostať hore v oblastiach, kde vzduch bol prestúpený vodnou parou. Máme teda v lemurských dobách okolo severného pólu akési pokolenie duchov, ktoré sa nie príliš staralo o fyzické telá, ktorá sa hemžili dole na Zemi. Pokolenie, ktoré sa v duchovnom ohľade skladalo pre dnešné oči z priehľadných, a preto vlastne neviditeľných postáv, ktoré ako také boli vysoko vyvinuté, ale čo sa týka ich fyzických postáv vykazovali nižšiu ľudskosť.

Žili v éterickom tele, boli to viac éterické bytosti a boli vo voľnom vzťahu k primitívnym telám, ktoré sa vyvíjali dole na Zemi a tiež ešte nemali žiadnu zvláštnu hutnosť. Tieto telá boli príliš na Zemi závislé, a boli využívané len v najmenšom stupni duchovne vyššie stojacimi bytosťami ako ich schránky. Keby preto dnešný človek so svojou zmyslovou názorovou schopnosťou mohol navštíviť severný pól v čase lemurov, tak by mohol o tamojšom obyvateľstve povedať asi toto: To je ale veľmi zvláštne obyvateľstvo! Ľudia sú vlastne len nedokonale vyvinutí čo do fyzických tiel, ale musí s tým súvisieť predsa len niečo zvláštne, lebo obyvateľstvo je šikovné, je inteligentné, je akoby riadené na vláknach zhora dole! Tu vlastný človek nezostupoval na povrch Zeme. Preto boli ľudia vtedy okolo severného pólu nanajvýš éterické bytosti s vysoko vyvinutými éterickými telami, ale málo vyvinutými fyzickými telami, bytosti, ktoré si všetku múdrosť sveta mohli uvedomiť akoby vysoko jasnozrivými silami vo svojich éterických telách, ktoré tu vzhliadali k hviezdnemu nebu a chápali, aké bytosti oživujú priestor vo svetových diaľkach. Avšak dalo by sa povedať, že ich fyzické telá boli ospalé. Predsa však, pretože boli akoby riadené zhora na nitkách, vykonávali inteligentné činy.