Človek

2. Staré Slnko

Zákonom vývoja je, že na každom novom stupni dochádza ku krátkemu opakovaniu predchádzajúceho, a to v prispôsobenej podobe. Na počiatku starého Slnka sa najskôr opakuje saturnský stupeň, po ktorom dochádza k zhusteniu tepelnej substancie v plynnú. Dosiaľ temné teleso začína žiariť, s časom s spája priestor, ktorý je svetlom vyžarovaný. Človek nadobúda vedomie spánku, ako má rastlina. Vyvinulo sa na ňom éterické telo. Tu k teplu pristupuje živel vzdušný či plynný. Slnečný planetárny stav si správne predstavíme vtedy, keď si ho myslíme ako vzájomné pretkávanie a prenikanie plynných, vzdušných javov a živlov tepelných. V rámci slnečného vtelenia sa opäť rozvíjalo to, k čomu sa fyzické telo na Saturne vyvinulo, a až potom sa mohlo prestúpiť éterickým telom. Začlenením éterického tela sa fyzické telo premenilo a pozdvihlo na druhý stupeň dokonalosti.

Existovali určité bytosti, ktoré sa oneskorili na každom vývojovom stupni, a na Mesiaci zaostalé slnečné bytosti sa stali prvými zárodkami dnešnej ríše rastlinnej.