Rezignácia Cherubov - oneskorené bytosti

Aký je rozdiel medzi stavom, ktorý by nastal, keby Cherubovia nerezignovali, a medzi stavom, ktorý nastal tým, že rezignovali? Tento rozdiel sa prejavuje tým, že na starom Mesiaci vystupujú následky tejto rezignácie. Keby táto rezignácia nenastala, keby istí Cherubovia, ktorí sa zriekli obete, túto obeť prijali, tak by mali - obrazne povedané - obetný dym vo svojej vlastnej substancii, a to, čo by konali, by sa prejavilo v obetnom dyme.

Predpokladajme, že by títo Cherubovia niečo vykonali. Potom by sa to prejavilo - zvonka vyjadrené - meniacimi sa oblakmi vzduchu, to znamená, že vo vonkajšej podobe vzduchu by sa prejavilo to, čo nerezignujúci Cherubovia urobili s obetnou substanciou. Teraz ale túto substanciu odmietli a tým prešli zo smrteľnosti do nesmrteľnosti, z pominuteľnosti do večnosti. Ale obetná substancia je tu a je prepustená zo síl, ktoré by ju inak prijali, a teraz nepotrebuje nasledovať podnety, impulzy Cherubov, lebo tí ju prepustili, odkázali späť. So substanciou sa teraz deje to, že sa jej zmocňujú iné bytosti, ktoré sa tým, že nemajú túto substanciu v Cheruboch, stávajú na Cheruboch nezávislými, stávajú sa samostatnými bytosťami, ktoré sú tu vedľa Cherubov, zatiaľ čo inak by boli Cherubovia riadení, vedení, keby Cherubovia túto obetnú substanciu prijali.

V tom spočíva možnosť, že nastáva opäť rezignácia, že bytosti priťahujú k sebe obetnú substanciu a v nej konajú. A to sú tie bytosti, ktoré zostávajú pozadu, takže ich zaostávanie vo vývoji je následkom rezignácie Cherubov. Cherubovia tým, na čo rezignujú, poskytujú týmto oneskoreným bytostiam možnosť zostať pozadu.

Tým, že sa istí Cherubovia stali nesmrteľnými, je daná s prechodom od starého Slnka k starému Mesiacu možnosť, aby sa iné bytosti oddelili vo svojej vlastnej substancialite od pokračujúceho vývoja Cherubov a vôbec od nesmrteľných bytostí. Vidíme teda, keď teraz poznávame hlbší dôvod tohto zaostávania, že vlastne pôvodnú vinu na tomto zaostávaní vo vývoji, ak chceme o takejto pôvodnej vine hovoriť nemajú tí, ktorí zostali pozadu. Keby Cherubovia túto obeť prijali, tak by nemohli luciferské bytosti zostať pozadu, pretože by nemali žiadnu príležitosť vteliť sa do tejto obetnej substancie. Aby existovala možnosť, že sa nejaké bytosti takto osamostatnia, nastalo predtým zrieknutie sa obete. Je to teda múdrym vedením sveta zariadené tak, že si bohovia sami vyvolali svojich odporcov. Keby sa bohovia nezriekli obete, tak by sa nemohli nejaké bytosti vzoprieť. Keby bohovia konali len tak, ako to robili od starého Saturnu k starému Slnku, tak by nevznikli bytosti konajúce slobodne zo svojej vlastnej vôle. Aby takéto bytosti mohli vzniknúť, musí byť daná možnosť, aby nám v kozme vznikli protivníci, aby sme nachádzali odpor v tom, čo podlieha času. Keby riadili len všetko sami, tak by taký odpor nenachádzali. Mohli by si to veľmi uľahčiť tým, že by prijali všetku obeť, potom by im bol ale podriadený celý vývoj. To ale neurobili, keďže chceli bytosti, ktoré sú na nich nezávislé, ktoré sa im môžu vzoprieť. Preto obeť neprijali, takže sa tieto bytosti stali tým, že obeť prijímajú ich protivníkmi!

Vidíme teda, že nemáme hľadať základ zla u takzvaných zlých bytostí, ale u takzvaných dobrých bytostí, ktoré spôsobili svojou rezignáciou, že vzniklo zlo pomocou bytostí, ktoré môžu prinášať zlo do sveta.