Duchovné bytosti

Sorat

je meno slnečného démona, protivníka Baránkovho, Antikrista. Nepatrí k zemskej evolúcii, nie je spojený s naším planetárnym vývojom. V tej chvíli, keď sa Kristus spojil so sférou Elohimov a predovšetkým s tým, ktorý patrí k Zemi, vniká do zemského vývoja aj jeho kozmický protivník, Sorat. Až teraz začal presúvať svoj boj proti kozmickému Kristovi z oblasti mimo zemskú evolúciu do stvoreného kozmu, a tým tiež stále viac pôsobiť. Po prvý krát sa cesty slnečného démona skrížili s vyvíjajúcim sa ľudstvom kvôli tomu, že sa Kristus objavil na Slnku, aby sa spojil so Zemou. Ich boj sa stal ešte silnejší, potom čo Kristus znovu opustil na svojej ďalšej ceste k Zemi slnečnú sféru. Odvtedy smeruje slnečný démon všetko svoje úsilie na toto miesto Kristovho života, kde musel ako slnečný boh prežiť maximálne vzdialenie sa od svojho božského pôvodu. Soratova všetka útočná sila smerovala teraz hlavne proti mystériu na Golgote. Lebo sa chcel postaviť proti tomu, aby si slnečný boh zvolil Zem za svoje budúce sídlo. Sorat mohol dosiahnuť úplnú vládu nad Zemou len vtedy, ak by znemožnil uskutočnenie mystéria Golgoty. Preto čakal na moment, keď sa Kristus znovu objaví v duchovnom svete, a tam sa so svojimi zástupmi chystal na boj s Ním. Nečakal, že by sa taká vysoká božská bytosť vzdala všetkých svojich božských síl a stala sa iba človekom. A navyše skončila svoj pozemský život nespravodlivou a bolestivou smrťou. Lenže Kristus sa postupne vzdal všetkých svojich božských schrán, a tak nedokázal Sorat nájsť spôsob, ako zaútočiť na Neho. Takže aj v okamihu najvyššej bezmocnosti mohol Kristus Soratovmu útoku uniknúť. Po svojom zmŕtvychvstaní, keď znovu prijal všetku svoju božskú moc (už nie len ako Kristus, slnečný duch, ale ako Syn Boží, Logos), sa s Ním už Sorat do priameho boja pustiť nemohol. Kristus sa stal novým duchom Zeme, naša planéta sa stala jeho novým kozmickým telom. A Sorat sa Mu odvtedy môže postaviť len prostredníctvom tých ľudí, ktorí podľahli jeho zvodu. Len s ich pomocou teraz môže ukradnúť budúci vývoj ľudstva a Zeme bohom. Preto sa v Jánovej Apokalypse hovorí o zvierati so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi (Zj 13,1), ktoré prichádza ešte pred slnečným démonom (Zj 13,11). Čierni mágovia, o ktorých sa v Apokalypse hovorí, sa javia duchovnému bádateľovi ako zviera so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi. Až títo odpadnutí ľudia pripravia vhodné podmienky, vstúpi do svojej pozemskej inkarnácie aj Sorat, slnečný démon.

Sorat má teraz prístup do oblasti stredu Zeme (deviata vrstva), a preto je toto miesto oblasťou čiernej mágie. Preto musia ľudia, ktorí sa spoja s Kristovým impulzom, tento stred Zeme postupne zbaviť pomocou bielej mágie (slnečných síl) tejto čiernej moci. V súčasnej dobe pôsobí Sorat skôr prostredníctvom asurských bytostí, ktoré vedú človeka k animálnemu prežívaniu svojho bytia a k nízkym sexuálnym orgiám. Skutočných čiernych mágov zatiaľ nepôsobí veľa, ale sú tu takí. Zasvätenie do čiernej mágie vyžaduje nielen ten najvyšší egoizmus, ku ktorému môže človek dospieť, ale aj krvavé rituály, v ktorých musí adept vyrezať zo živého zvieracieho a neskôr aj ľudského tela kus organizmu. Tento prístup zneužitia duchovných síl je v evanjeliách označený ako najväčší hriech proti Duchu Svätému: „Preto vám hovorím: pomýlenie a každé nepriateľské slovo môže byť ľuďmi odpustené, ale nenávisť proti Duchu byť odpustená nemôže“ (Mt 12,31). Z takto presvedčených čiernych mágov si v budúcnosti, ktorá začína už v našej dobe, vytvorí Sorat zástupy svojej temnej armády. Keby celé ľudstvo chcelo, aby sa Zem nestala Jupiterom, potom to skutočne nenastane. A o to práve Soratovi ide – aby sa ľudstvo natoľko spojilo s hmotou, že by v nej zatuhlo natoľko, že už by táto tuhá hmota nešla preduchovniť, a tým by sa zastavil všetok vývoj nášho kozmu.

Sorat je veľkým protivníkom duchovného vývoja ľudstva a jeho spojenia s Kristovým impulzom. Budúcnosť ľudstva a Zeme je spojená s postupným preduchovňovaním hmoty, aby sa mohla Zem, až dospeje do posledného štádia svojho zemského eónu, znovu spojiť so Slnkom. Najúčinnejšou zbraňou proti čiernej mágii sú slnečné duchovné sily. V boji čiernej a bielej mágie potom teda pôjde predovšetkým o boj medzi silami mesačnými a slnečnými. Základom bielej mágie je podmienka, že človek nesmie získať žiadnu moc bez oddanosti duchovnému svetu. Keď s takou oddanosťou získa nejakú moc, tá potom prúdi zo všeobecného zdroja života v kozme.

Už v závere zemského vývoja sa oddelí takzvaná Soratova kolónia a z nej sa vyvinie zlý mesiac Jupitera, ale predtým nastane Soratova inkarnácia s pomocou čiernych mágov. Ako hovorí Ján v Apokalypse, bude Sorat porazený silou Nebeskej Sofie a Michaela (Zj 12). Po mystériu Golgoty pôsobil Sorat v impulzoch proti ľudskému vývoju periodicky. Dnes sa Sorat snaží zabrániť opätovnému spojeniu Zeme so Slnkom. Chce utlmiť myslenie (prostredníctvom Ahrimana), stelesniť cit (prostredníctvom asurov) a ochromiť vôľu (zabrániť prijatiu Kristovho impulzu). Z jeho pôsobenia pochádzajú všetky druhy divokých vášní, závislostí, rasizmu, zneužívania modernej vedy, nebezpečenstva jadrovej energie, rastúca digitalizácia po roku 1998 a pod. Rudolf Steiner uvádza aj okultné znamenie slnečného démona. Symbol Sorata

Silná čiara,
zahnutá naspäť
a vpredu má dva
zahnuté rohy



Pozrime sa na tvary, ktoré obsahuje znamenie Soratovo. Celková forma smerujúca zhora nadol vypovedá niečo o vzťahu duchovného a fyzického sveta. Keď pozorujeme rozdvojený začiatok ťahu, vyjadruje akúsi dvojnosť, alebo rozpoltenosť. Z tejto rozpoľtenosti vedie akoby utajovaný, prehnutý pohybm dolu. Tento pohyb potom končí náhlou, prudkou zmenou smeru. Po krátkom priebehu týmto zmeneným smerom náhle celý pohyb povôdnej rozdvojenej línie končí. Posledný, krátky a v podstate priamy ťah možno tiež chápať ako hák. Všetky tieto Soratove útoky sú cielené tak, aby spoločne smerovali proti rozvoju duchovných impulzov, ktoré prichádzajú od vyšších mocností, ktoré stoja proti slnečnému démonovi. Tieto impulzy by chcel Sorat do určitej miery otupiť a zastaviť. Dnes pôsobí slnečný démon zatiaľ na astrálnej rovine — vystupuje prostredníctvom asurských duchov. V 27. storočí Sorat napadne priamo ľudské Ja, a to z vlastnej sily — vtedy pomôže už len priamy prežitok éterického Krista.