Hierarchie a človek

Naše myslenie sa môže naplniť obsahmi viditeľného sveta. To sú naše predstavy. Ak študujeme duchovnú vedu, môže sa naše myslenie ale tiež naplniť všetkými jednotlivosťami bytostí, ktoré sú doma v elementoch, v rastlinách, zvieratách, v mrakoch a vetre, v roku, vo hviezdach, v stáliciach, a to všetko nám uviesť v povedomie. Aj to závisí na nás, nikto nie je nútený, aby myslel na Archanjelov. Keď to ale robí, potom z toho niečo má, pretože si všíma, za akú silu, za akú schopnosť v poznaní seba samého vďačí týmto bytostiam.

Za cítenie a tým za schopnosť reči vďačíme archanjelom, ktorých môžeme nazvať aj Duchmi Reči. Sú to vznešené bytosti, ktoré sú podľa hierarchie Duchovia formy, ktorí ale dobrovoľne, kvôli Ježišovi Kristovi, zaostali vo svojom vývoji na úrovni Archanjelov, aby človeku umožnili reč. Duchom Času vďačíme za našu vôľu, aby sme v priebehu času mohli vytvárať niečo pre ďalší vývoj. Žijeme s vôľou ako s darom bytostí Archai v službách našej doby, nášho vlastného času k životu, ale aj času sveta, v ktorom žijeme, v časovej epoche. Teda za skutočnosť, že môžeme myslieť, cítiť, chcieť, vďačíme Anjelom, Archanjelom a Archai. Duchom Formy vďačíme za to, že zažívame sami seba ako sformovanú samostatnú bytosť, že z celého sveta, z celého tvorivého procesu vznikol jeden bod, ktorý je vo vzťahu ku všetkému, ktorý môže formovať všetky vzťahy. A tento vzťažný bod je naše ja. Tam sami sebe dávame formu a môžeme utvárať život našich vzťahov a osud. Všetko, čo robíme z nášho Ja, je forma, utváranie. Za to vďačíme Duchom Formy.

Duchom Pohybu vďačíme za to, že sa vôbec pohybujeme, že sa môžeme premieňať, že formy opäť rušíme a môžeme ich uvádzať do pohybu. A Duchom Múdrosti vďačíme za to, že môžeme mať všade múdre súvislosti. Napríklad antroposofia, múdrosť o človeku, je darom od Duchov Múdrosti rovnako ako to, že je vôbec možné vytvoriť múdrosť o svete a o človeku, ktorá je tak obsiahla. Duchovia Múdrosti to vyžarujú ako svoju podstatu. Potom sú tu Duchovia Vôle. My všetci, a to je vidieť už na malom dieťati, máme pud, vôľu stať sa človekom. Za túžbu, za vôľu k rozvíjaniu vďačíme Duchom Vôle.

Každý človek si ďalej v sebe nesie hlas svedomia. Je to niečo, čo chce neustále obnovovať súlad. Hlas svedomia hovorí, kde niečo chýba, ako by sme to bývali mohli urobiť lepšie, obnovuje harmóniu. Často je možné to všetko vykonať až v budúcom alebo ešte ďalšom živote. Máme túto možnosť díky Cherubom, Duchom Harmónie. Ďalej nasledujú Serafovia, najvyššia hierarchia, prostredníctvom ktorých je všetko stvorené prestúpené láskou. Sú to Duchovia Lásky, ktorí stoja bezprostredne pred tvárou Boha.

A teraz vidíme, čo si predstavujeme pod Svätou Trojicou, pod Otcom, Synom, Duchom. To, čo je základom stvorenia, zažívame ako to, čo patrí Bohu Otcovi. Je to naša existencia vo svetovej súvislosti. Schopnosť vidieť stvorenie vo vývoji, premieňať sa, niečo utvárať, niečím sa stávať - ​​to je princíp Syna. Schopnosť vziať individuálne, samostatne do vlastných rúk náš vlastný vývoj prežívame ako princíp Ducha, ktorý vychádza z Otca a Syna. To všetko sú Bohom a prírodou dané možnosti, ktoré berieme samozrejme, bez toho aby sme sa pýtali, odkiaľ prichádzajú. Pôvod potom hľadáme v molekulárnych pohyboch, ktoré vykonávajú stavebné kamene matérie. Duchovná stránka ale vyzerá inak, konkrétne, je plná života a lásky. A tak vidíme, ako naše myslenie, ktoré sa samo myslí v ja, prežíva a nachádza seba samého. Pociťuje vďačnosť voči všetkým svätým tvorivým a bytostným svetom, žije v radosti zmyslov voči všetkému, čo je stvorené týmito bytosťami, a v radosti z bytia, medzi bytostným stretávaním a hľadaním zmyslu v zmyslovom svete na Zemi.