Vedecký výskum aury

Niekoho môže ľahko napadnúť, že by sa výpovede vidiaceho auru mali dokázať pomocou vedeckých pokusov. Je možné požadovať, aby sa istý počet ľudí, ktorí tvrdia, že vidia auru, postavil pred iných ľudí a dal na seba pôsobiť ich aure. Potom nech vidiaci povedia, aké myšlienky, pocity atď. vnímajú v aure pozorovaných ľudí. Keď sa potom budú údaje zhodovať, keď sa ukáže, že pozorované osoby mali pocity, myšlienky atď., aké udávali vidiaci, potom že bude možné veriť v existenciu aury. Tak by sa dalo uvažovať prírodovedecky.

Či bude alebo nebude v jednotlivom prípade vidiaci niečo v duchovnom svete vnímať a čo, to ale nezávisí na ňom. To je dar, ktorý sa mu dostáva z duchovného sveta. Nemá možnosť ho vynútiť, musí čakať, až mu bude daný. Jeho úmysel mať vnem nemôže byť príčinou toho, že sa vnem dostaví. Vedecký prístup, ale požaduje pre svoj pokus práve tento úmysel. Ale duchovný svet si nedá rozkazovať. Aby mohlo prísť k takémuto pokusu, musel by byť prevedený na podnet z duchovného sveta. V duchovnom svete by nejaká bytosť musela mať úmysel zjaviť myšlienky určitých ľudí vidiacim. Títo vidiaci by potom museli byť popudom ducha podnietení k tomu, aby sa zišli k spoločnému pozorovaniu. Ich údaje by sa v tom prípade určite medzi sebou zhodovali.

Pokusy duchovného rázu sa nedajú organizovať na spôsob fyzických. Keď vidiaci napr. dostane návštevu človeka, ktorého nepozná, nemôže si len tak predsavzať, že bude pozorovať auru tejto osoby. Ale túto auru uvidí vtedy, keď v duchovnom svete bude dôvod, aby sa mu odhalila.