Duševné prežívanie rozprávok

Celým naším životom sa v tých najhlbších duševných zážitkoch, vinie to, čo sa vyjadruje rozprávkou. Rozprávka je ale voľným, často dokonca hravým, obrazným výrazom zážitku, ktorý je jej základom. Estetický, umelecký zážitok duše z rozprávky je tomu, čomu rozprávka zodpovedá vo vnútornom duševnom prežívaní, asi natoľko vzdialený ako je napríklad zážitok chuti na jazyku, ak si pochutnávame na nejakom jedle, vzdialený od skrytých komplikovaných procesov, ktorými jedlo prechádza v celkovom organizme, aby sa podieľalo na jeho výstavbe. Čím tu potrava prechádza, to ľudskému pozorovaniu a poznaniu najprv uniká a jediné, čo človek zažíva, je chuťový zážitok. Oboje má spočiatku veľmi málo spoločného a nikto nie je schopný z toho, ako mu jedlo chutí, odvodiť niečo o jeho úlohe v celom životnom procese ľudského organizmu.

Čo človek esteticky z rozprávky prežíva, je veľmi vzdialené tomu, čo prebieha hlboko v ľudskom nevedomí, kde sa s ľudskou dušou spája to, čo z rozprávky prýšti a vylieva sa, lebo duša má neukojiteľnú potrebu nechať svojimi duchovnými cievami prúdiť rozprávkovú substanciu, rovnako ako má organizmus potrebu nechať v sebe cirkulovať živiny, vyživujúce substancie.