Výklad príbehu

Stalo sa z nich to, čo je teraz v dušiach ako túžba po vyššom výklade rovnakých tajomstviev, ako túžba po duchovnej vede. Vtedy potulní speváci nerozprávali: Je tu človek, ktorý sa snaží o vlastné vyššie Ja a preto musia prekonávať opačné úsilia svojho nižšieho ja. Ale hovorili:
Bol jeden kráľovič, išiel do sveta a prišiel ku rokline, z nej sa ozýval nárek, a urobil to, čo bolo dobrým skutkom! Dnes povieme: Človek musí vykonať niečo, čo je dobrým skutkom, činom lásky, obeti. Vtedy sa takéto počínanie rozprávalo obrazne. Dnes povieme: Človek musí v sebe vzbudiť náladu ducha, skrze ktorú vytuší duchovný svet, súvislosť s ním, a cez ktorú sa urobí schopným vyvíjať svoje sily tak, že môže nadviazať kontakt s duchovným svetom. Vtedy sa to povedalo obrazne: Starena dala kráľovičovi zvonček, ktorým zvonil. Dnes sa povie: Človek prijal do seba ostatné prírodné ríše. Čo sa tu rozprestiera, to človek v sebe harmonicky zjednotil. Musí však chápať, ako v ňom žije to, čo sa rozprestiera vonku, a svoju nižšiu prirodzenosť prekoná len tým, že to, čo pôsobí v prírodných ríšach, uvedie v správny pomer k sebe, takže mu to môže prísť na pomoc. Človek sa vyvíjal dobou saturnskou, slnečnou, a mesačnou, za sebou zanechal ostatné ríše - a to najlepšie z nich vytiahol, aby vystúpil na svoju výšku.

K čomu sa vyvinul? K tomu, načo už Platón použil obraz, aby poukázal na to, čo žije v duši človeka: Obraz koňa, na ktorom cvála od inkarnácie k inkarnácii. Vtedy sa používalo obrazu zvončeka, ktorým sa zvonilo, aby prišli prírodné ríše vo svojich zástupcoch - kráľovi orlov, kráľovi líšok a kráľovi rýb, a uviedli v správny pomer to, čo sa malo stať vládcom prírodných ríší. Duša človeka je nespútaná. A iba tým, že ju uchopí a stíši láska a múdrosť, prichádza človek v správny pomer. Vtedy to vstupovalo pred ľudí obrazne. Duša bola vedená k tomu, aby to, čo dnes rozprávajú inak, mohla chápať. Vtedy sa rozprávalo: Keď zazvonil raz, prišiel kráľ orlov, keď zazvonil dvakrát, prišiel kráľ líšok, a keď zazvonil trikrát, prišiel kráľ ryb. Priviedli mu naspäť koňa. To znamená: Búrky ľudskej duše, ktorá sa divoko ženie vpred, musia byť poznané. A keď ich spoznáme, môže aj duša byť oslobodená od nižšieho a uvedená do poriadku. Povieme: Človek musí spoznať, ako jeho vlastné vášne, hnev atď., v jeho vlastnom vývoji súvisia s jeho vývojom od siedmich k siedmim rokom, tzn. ako v ľudskom živote musíme poznávať trojitú prirodzenosť schránok človeka. Vtedy sa podával grandiózny obraz: Zakaždým, keď kráľovič zazvonil, tzn. keď jednu z ríší dostal do svojej moci, dostal príslušnú schránku. Dnes povieme: Študujeme prirodzenosť fyzického tela. Vtedy sa použil obraz: Dračia matka mu dala plášť z medi. My povieme: Spoznávame prirodzenosť nášho éterického tela. Vtedy sa hovorilo: Po druhé mu dračia matka dala strieborný plášť. My povieme ďalej: Poznáváme naše astrálne telo so všetkými vzdúvajúcimi sa vášňami atď. Vtedy sa povedalo obrazne: Dračia matka mu dala tretieho dňa zlatý plášť.

Čomu sa dnes učíme o trojitej prirodzenosti schránok človeka, to vtedy bolo podnecované obrazom medeného, ​​strieborného a zlatého plášťa. A dušiam, ktoré vtedy prijímali myšlienkové formy o medenom, striebornom a zlatom plášti, hovoríme dnes to, čo v nich môže prebudiť porozumenie pre fyzické telo, chovajúce sa k ostatným schránkam človeka ako kov medi k striebru a zlatu. Dnes povieme: Na Mesiaci sa oneskorili luciferské bytosti, sedem druhov, ktoré sa púšťajú do astrálneho tela človeka. Vtedy spevák povedal: Keď kráľovič prišiel k hore, kde sa mal spojiť s dcérou kráľovnej kvetín, stretol sa so siedmimi drakmi. Chceli ho zožrať, keby svoju prácu nevykonal správne. Keď sa náš vývoj neodvíja správne, potom ho kazí sedmoro síl luciferských bytostí.

Dnes povieme: Keď prekonávame duchovný vývoj, nájdeme vyššie ja. Vtedy bol podávaný obraz: Kráľovič sa spojil s kráľovnou kvetín. A my povieme: Ľudská duša sa musí dostať do určitého rytmu. Potulný spevák povie: Človek musí svoje duševné sily uviesť do súladu, musí hľadať dcéru kráľovnej kvetín a uzavrieť s ňou sobáš, kedy jednu časť roka žije s dcérou, a druhú časť roka ju prenecháva matke, ktorá pôsobí v hlbinách. To znamená: Človek vstupuje do rytmu, a rytmus jeho života prebieha ako rytmus makrokozmu. Tieto obrazy - a mohli by sme uviesť stovky takých obrazov, - ktoré sa všade rozprávali - povzbudzovali svojimi myšlienkovými formami duševné sily, takže dnes príslušné duše dozreli k tomu, načúvať inej forme, ktorá je pestovaná v duchovnej vede. Muselo to tak byť, že skrze nedostatok veľmi zosilnela túžba. Najprv muselo takmer všetko, čo v duši žilo ako duchovná túžba, zmiznúť vo fyzickom svete. V prvej polovici 19. storočia nastala potom materialistická kultúra, a duchovný život spustol. Tým viac sa však zväčšila túžba - a tým významnejší sa stal ideál spirituálneho hnutia.