Jeden z príbehov rozprávaných potulnými spevákmi

V tej dobe sa ešte nehovorilo: Existuje náuka o vyššom a nižšom ja, človek má fyzické, éterické, astrálne telo, ale krajom tiahli potulní speváci, ktorí boli povolaní hlásať ducha. V strednej a východnej Európe bolo vtedy prednášané aj toto:

Bol raz jeden kráľovič. Vyšiel si na koni okolo strže a začul, ako v nej niekto narieka. Išiel po hlase a našiel tam starenu. Uviazal svojho koňa, zostúpil do strže a pomohol nahor starene, ktorá spadla do strže. Keď teraz videl, že nemôže ísť, pretože sa poranila, opýtal sa, ako k nehode došlo. Žena mu rozprávala: Som stará žena a musím skoro po polnoci chodiť do mesta a predávať vajcia. A v tme som spadla do strže. Kráľovič jej povedal: Veď nemôžeš ísť, posadím ťa na svojho koňa a dopravím ťa domov. A urobil tak, ako povedal. Starena mu vravela: Aj keď si urodzeného rodu, si milý a dobrý človek, a pretože si mi pomohol, odmením sa ti. A teraz tušil, že nebola obyčajnou starenou - lebo povedala: Pretože si mi preukázal takú láskavosť, dostaneš odmenu, ktorá prislúcha tvojej dobrej duši. Chceš sa oženiť s dcérou kráľovnej kvetov? Áno! Odpovedal kráľovič. A starena pokračovala: K tomu potrebuješ niečo, čo ti ľahko môžem dať. A dala mu zvonček so slovami: Keď zazvoníš raz, príde kráľ orlov so svojimi kŕdľami a pomôže ti v situácii, do ktorej si sa dostal. Ak zazvoníš dvakrát, príde kráľ líšok so svojimi húfmi a pomôže ti zo situácie, v ktorej si sa ocitol, a keď zazvoníš trikrát, príde kráľ rýb so svojimi kŕdľami a pomôže ti zo situácie, do ktorej si sa dostal. Kráľovič vzal zvonček a šiel domov a povedal, že chce vyhľadať dcéru kráľovnej kvetín a odcválal. Išiel veľmi dlho a nikto mu nevedel povedať, kde býva kráľovná kvetín so svojou dcérou. Jeho kôň námahou zdochol, takže kráľovič musel ďalej putovať pešo. Aj stretol jedného starca, ktorého sa spýtal, kde je príbytok kráľovnej kvetín. To ti nemôžem povedať, odpovedal starec, ale choď len ďalej, stále ďalej, a nájdeš môjho otca, ten ti to snáď povie. Kráľovič šiel teda ďalej a po mnohých rokoch našiel veľmi prastarého starca. Opýtal sa ho: Môžeš mi povedať, kde je príbytok kráľovnej kvetov? Starec mu odpovedal: To ti nemôžem povedať. Ale choď ďalej, stále ďalej ešte veľa rokov, nájdeš môjho otca, a ten ti povie, kde je príbytok kráľovnej kvetín. Kráľovič šiel teda ďalej a konečne našiel prastarého starca, ktorého sa opýtal, či vie, kde prebýva kráľovná kvetín so svojou dcérou. Starec mu povedal: Kráľovná kvetín býva v kopci, ktorý tam v diaľke vidíš. Stráži ju však hrozný drak. Teraz sa k nemu nemôžeš priblížiť, pretože v tejto dobe drak nespí. Spí len v určitú dobu, a teraz je práve čas, kedy bdie. Musíš však ísť kus ďalej, k inému vrchu, tam žije dračia matka. Tá ti dopomôže k tvojmu cieľu. Odvážne sa teda uberal ďalej, prišiel k prvému vrchu, prišiel k druhému vrchu a našiel tam dračiu matku - šeredu. Vedel však, že záleží na nej, či nájde dcéru kráľovnej kvetín. V tom videl okolo nej sedem iných drakov, ktorí horlivo strážili kráľovnú kvetín a jej dcéru, ktoré boli v dávnom zajatí a ktoré mal kráľovič vyslobodiť. I povedal dračej matke: Vidím, že sa musím stať tvojím sluhom, ak chcem nájsť kráľovnú kvetín! Áno, povedala, musíš sa stať mojím sluhom, avšak tvoja služba nebude ľahká. Tu máš koňa a budeš ho vodiť po tri dni na pašu. Ak ho privedieš domov v poriadku, potom snáď po troch dňoch dosiahneš toho, o čo usiluješ. Keď ho ale neprivedieš, potom ťa draci zožerú - my všetci ťa zožerieme! Kráľovič na to pristúpil, a na druhý deň ráno vyviedol koňa na pastvu, ale kôň čoskoro zmizol. Márne ho hľadal, a bol z toho celý nešťastný. I spomenul si na zvonček, ktorý mu dala starena, vytiahol ho a raz zazvonil. Vo chvíli sa zlietlo mnoho orlov, vedených kráľom orlov. Vyhľadali koňa, takže ho mohol dračej matke zase priviesť. Tá mu povedala: Pretože si koňa zase priviedol, dám ti medený plášť, v ňom sa môžeš zúčastniť plesu, usporiadaného dnes v kruhu kráľovnej kvetín a jej dcéry. Na druhý deň zase viedol koňa na pastvu, kôň však zase čoskoro zmizol a nikde ho nemohol nájsť. I vzal svoj zvonček a dvakrát zazvonil. Čoskoro sa objavil kráľ líšok a s ním mnoho jeho vojska. Vyhľadali koňa, takže ho zase mohol odovzdať dračej matke. Povedala mu: Dnes dostaneš strieborný plášť, v ňom môžeš zase ísť na ples, organizovaný dnes v noci v kruhu kráľovnej kvetín a jej dcéry. Avšak na plese mu kráľovná kvetín povedala: Na tretí deň požiadaj o žriebä toho koňa. S týmto žriebätkom ma môžeš vyslobodiť. A potom budeme spojeni! Na tretí deň opäť vyviedol koňa na pastvu. Kôň čoskoro zmizol, lebo bol veľmi divoký. Kráľovič vzal teda zvonček, trikrát zazvonil, a objavil sa kráľ rýb so svojím vojskom, vyhľadali koňa, takže po tretí raz ho priviedol domov. Šťastne šplnil svoju úlohu. Dračia matka mu dala ako odmenu zlatý plášť, ako jeho tretiu schránku, v ňom sa mohol zúčastniť plesu kráľovnej kvetín. A mimo to dostal ako jemu prislúchajúci dar žriebä onoho koňa, ktorého strážil. S ním potom mohol odviezť kráľovnú kvetín a jej dcéru k ich vlastnému hradu. A pretože všetci chceli dcéru uniesť, dala okolo hradu vyrásť hustému kroviu, takže hrad bol nedobytný. A potom kráľovná kvetín povedala kráľovičovi: Získal si moji dcéru, maj ju aj naďalej, avšak len pod jednou podmienkou: Smieš si ju ponechať len pol roka, v druhej polovici roka sa musí vrátiť pod povrch Zeme, aby sa mohla so mnou spojiť, pretože len takto je možné, aby si s ňou bol spojený. Dostal teda dcéru kráľovnej kvetín a zakaždým s ňou žil pol roka, zatiaľ čo druhú polovicu roka bola u svojej matky.

Do veľmi mnohých duší sa vtedy ukladali tieto a iné príbehy. Ľudia im počúvali a prijímali ich. Ale nie tak, aby ich snáď alegoricky interpretovali. Pretože symbolické a alegorické výklady týchto vecí sú bezcenné. Ľudia to prijímali, pretože im to robilo radosť a potešenie, pretože u takých príbehov cítili, ako ich duše prestupuje vrelý život. A nechceli nič iné, keď sa toto ukladalo do ich duše, keď počuli príbeh o kráľovičovi, o jeho činoch so zvončekom a o tom, ako získal dcéru kráľovnej kvetín. A teraz žije mnoho duší, ktoré vtedy niečo také počuli a s radosťou to prijímali. Keď sa niečo také prijme pre potešenie a uspokojenie duše, potom to v nej žije ďalej. Potom také duše prijímajú myšlienkové formy, city a vnemy a potom sa stali niečím iným, než čím boli predtým. To prináša plody, dušiam to prepožičiava sily, a tieto sily sa premieňajú, stáva sa z nich niečo iné.