Potulní speváci v 7. - 12. storočí

Tiahli od mesta k mestu, aby zvestovali ducha. Klásť pred ľudí také obrazy aké predkladali sa naučili v chrámoch, na ktoré musíme nazerať ako na školy rosenkruciánov. Boli žiakmi rosenkruciánov! A učitelia im hovorili: Dnes ešte nemôžete prehovárať k ľuďom v ideách, ako tomu bude neskoršie. Dnes musíte hovoriť o kráľovne kvetín apod., aby sa vytvorili myšlienkové formy, ktoré majú žiť v dušiach. A keď duše opäť prídu, potom pochopia, čo potrebujú k ďalšiemu pokroku. Duchovné centrá neustále vysielajú svojich vyslancov do sveta, aby v každom čase to, čo spočíva v hlbinách ducha, pristupovalo k ľudských dušiam.

Je povrchný názor, keď sa ľudia domnievajú, že môžu rozprávať rozprávky zo svojej fantázie. Staré rozprávky, ktoré vyjadrujú dávne duchovné tajomstvá sveta, vznikali tak, že tí, ktorí ich sformovali pre svet, načúvali u tých, ktorí im mohli rozprávať o duchovných tajomstvách, takže skladba, kompozícia odpovedá duchovným tajomstvám. Žije v nich duch celého kozmu, mikrokozmu a makrokozmu.

Z rovnakých chrámov boli vysielaní títo potulní speváci, aby rozprávali rozprávky s bohatým obsahom - a z rovnakých chrámov pochádzajú poznatky dnešnej doby, ktoré vstupujú do duší ľudí, aby činili možnú kultúru, ktorú ľudstvo potrebuje. Tak kráča duch, ktorý je základom ľudstva, od epochy k epoche. Individuality, ktoré na začiatku nášho letopočtu hľadali riešenie záhad, boli poučovaní tými, ktorí skôr prijatú prastarú múdrosť mohli teraz dať prestupovať Kristom. Tým sa mohli stať správnymi vodcami v novej epoche. Veľkým učiteľom, vodcom ľudstva je teraz Kristus. Rozprávky žijúce po stáročia, vznikli rovnakým spôsobom, a v celej západnej kultúre podnecovali myšlienkové formy, vyjadrujúce to isté - iba obrazne - ako to, čo dnes duchovná veda hovorí o Kristovi. V dobe po mystériu na Golgote sa duchovné vedenie ľudstva na svojich centrálnych miestach podriadilo vedeniu Krista!