Gróf de Saint Germain

Opätovným exoterným vtelením Christiana Rosenkreutza v 18. storočí bol gróf de Saint Germain. Meno Saint Germaina bolo spájané i s inými osobami, takže nie všetko, čo sa vo vonkajšom svete o grófovi de Saint Germain hovorí, sa týka skutočného Christiana Rosenkreutza.

Francúzska revolúcia vzišla z tajných spolkov okultistov, a keby sme tieto prúdy sledovali ďalej, mohli by sme ich sledovať až ku škole Adeptov. Známa je história, ktorá je obsiahnutá v knihách grófky dAdhémar. Hovorí sa tu, že pred vypuknutím francúzskej revolúcie grófku dAdhémar, dvornú dámu Márie Antoinetty, navštívil gróf de Saint Germain. Chcel, aby ho ohlásila u kráľovnej, a mal v úmysle požiadať o audienciu u kráľa. Minister Ľudovíta XVI. však bol nepriateľom grófa de Saint Germain, a grófovi sa preto nepodarilo ku kráľovi dostať. Avšak kráľovnej s veľkou iskrou a presnosťou vykreslil, ako veľké nebezpečenstvo hrozí. Jeho varovanie ale nebolo vypočuté. Predniesol vtedy významné, pravdivé slová: "Kto seje vietor, žne búrku", a dodal k tomu, že tieto slová povedal už pred tisíckami rokov a Kristus ich potom zopakoval. To boli slová, ktoré pre kohokoľvek nezasväteného boli nepochopitelné.

V knihách o grófovi de Saint Germain sa môžete dočítať, že zomrel v roku 1784 na hesenskom dvore, kde žil jeden z najpokročilejších nemeckých slobodomurárov, ktorý sa až do jeho smrti o neho staral. Grófka dAdhémar však vo svojich memoároch rozpráva, že sa jej zjavil viac krát dlho po roku jeho smrti. V roku 1790 bol u niekoľkých rosenkruciánov vo Viedni a povedal, že sa na osemdesiatpäť rokov musí stiahnuť do Orientu a za osemdesiatpäť rokov že budú môcť opäť pozorovať jeho činnosť v Európe. Rok 1875 je rokom založenia Teosofickej spoločnosti. Všetky tieto veci spolu určitým spôsobom súvisia.

Vtelenie Christiana Rosenkreutze z 18. storočia je protikladné voči vteleniam z 13. a 14. storočia. Kým tie sa odohrávali v najväčšej skrytosti, mimo verejný život, pohyboval sa Saint Germain vo verejnom živote, na panovníckych dvoroch, bol poverovaný tajnými úlohami a prevádzal tajuplné experimenty v laboratóriách. Francúzsky kráľ Ľudovít XV. mu napríklad v roku 1758 zriadil laboratórium na zámku Chambord na Loire, podobne ako markgróf Karol Alexandr Brandenburský v Ansbachu, kde sa Saint Germain pod menom gróf Tzarogy, čo je anagram mená Rákóczi, zdržiaval v rokoch 1774 až 1776 a venoval sa predovšetkým vyvíjaniu farieb. Tušíme, že pre individualitu, ktorú duchovný svet poveril významnými okultnými úlohami, je takáto inkarnácia veľkou obeťou.