Zasvätenci Ružového kríža

Snažili sa pochopiť Krista a vidieť ho v takej podobe, že vnikol ako mystický Kristus do ich duše, boli posilnení vo svojom vnútri Kristovou substanciou, mali v nej v sebe aj zbroj proti všetkým úkladom. Tak sa v nich táto Kristova substancia stáva novým svetlom, ktoré ich vnútorne prežiaruje, stáva sa vnútorným astrálnym svetlom. Historické zažitie Krista vo svojej pravdivosti prežiari ich duševné zážitky tak, že sa teraz stanú opäť schopnými vniknúť do luciferskej ríše. Postupne budú vynášať navonok to, čoho sa im dostalo zážitkom luciferského princípu a rozlejú po svete onú veľkú duchovnú svadbu, na ktorej Kristus, ktorý sa ako substancia vlial do ľudskej duše, bude teraz chápaný tými duchovnými schopnosťami, ktoré prúdením luciferského princípu novo dospejú do ducha jednotlivého človeka a dozrejú v ňom. Takýto zasvätenec sa pripravuje najprv tým, že vo svojej duši obracia city, pocity a myšlienky k postave Krista, že najprv dá na seba napr. pôsobiť Jánovo evanjelium. Nechá na svoju dušu pôsobiť Krista Jánovho evanjelia, a tým sa zušľachťuje a cibrí. Lebo naozaj sa v našej duši všetko premení, keď pozeráme so všetkou zbožnou úctou k postave, ktorú popisuje Ján. Keď prijmeme do seba to, čo prúdi z tejto postavy, stáva sa naša duša preniknutá Kristom, tu v nás ožije mystický Kristus. A keď budeme to ďalej oživovať inými dokladmi kresťanskej výchovy, bude našou dušou čoraz viac a viac prúdiť Kristova duchovná substancia a naša duša sa kristianizáciou očistí do vyšších svetov. Tým sa prečistí najmä naša myseľ. Človek sa cíti spojený s tým, čo z veľkých nebeských svetov vchádza Kristovou udalosťou na našu Zem. Tým sa potom urobíme zrelými, aby sme mohli byť ako zasvätenci Ružového kríža uvedení vidiaci do luciferských svetov.

Ako pôsobí toto uvedenie do luciferských svetov na dnešného rosenkruciánskeho zasvätenca? Ak je na jednej strane myseľ vrelá a plná nadšenia pre božský svet, keď je prenikaná Kristom, tu na druhej strane naše iné duchovné schopnosti, ktorými svetu rozumieme, chápeme ho a nazeráme do neho, budú prežiarené a preniknuté prívalom a silou luciferského principu. Tak stúpa zasvätenec Ružového kríža k luciferskému princípu. Tým, že takto stúpa, zbystrujú sa jeho zasvätením duchovné schopnosti, a vypracujú sa tak, že môže Krista nielen mysticky pociťovať vo svojej duši, ale môže ho aj opísať, môže rozprávať, aký je, môže ho poňať v myšlienkových obrazoch, v duchovných obrazoch, a už ho necíti a neprežívá len temne, ale že pred ním stojí ako postava vonkajšieho sveta v konkrétnych obrysoch. Prežitie Krista ako duševnú substanciu možno tým, že človek obráti pohľad na Kristovu postavu, ako pred neho predstupuje v evanjeliach. Krista popisovať, mu rozumieť ako rozumieme iným javom a zážitkom sveta, a tým ešte len nahliadnuť jeho veľkosť, jeho význam pre svet, pochopiť ho ako prapríčinu svetového diania je možné len keď kresťanský zasvätenec vystúpi ďalej k poznaniu luciferských ríší. Lucifer nám teda v rosenkruciánstve dáva možnosť Kristovi rozumieť.

Je možné si pomyslieť, že zlá vôľa alebo neporozumenie podľa bežného užívania slova Lucifer očierni to, čo tu bolo povedané. Niekto môže za tým vidieť niečo negatívne. Kto rozumie pod pojmom Lucifer to, čo sa tu myslí, musí vidieť inak. Čo sa mohlo po stáročia robiť, bolo šírenie evanjelií, oznamovanie slova, ktoré prúdi z evanjelií, tak, že sa nimi srdcia mohli prehriať, že sa z nich prúdiacim teplom a nadšením rozpaľovali duše. Dnes stojíme pred vývojom ľudstva, kde už nestačí udržiavať evanjelia šírením v starom podaní. Tí, ktorí toto iné nechcú, budú musieť znášať karmu vzbury proti zavádzaniu luciferského princípu do výkladu evanjelií. Je možné, že je ešte veľa ľudí medzi nami, ktorí povedia: "Ale čo, my chceme brať evanjelium ako kresťania, my sa ním cítime uspokojení, z evanjelií hovorí Kristus, hovorí z nich aj tak, keď sa nám podávajú, ako sa to robilo po stáročia v tradičnom náboženstve." Takí ľudia snáď veria, že sú kresťanmi, a opakujú po svojom vždy znova:" Len si tam zostaňte so svojím duchovným poznaním, my máme Krista v evanjeliach, nechceme nič vedieť o vašej práci, ktorú vynakladáte na evanjelia. Len nech to opakujú, nech si myslia, že sú dobrými kresťanmi. Sú v pravde nepriateľmi Krista, ktorí z vlastného egoizmu, pretože môžu o sebe vyhlasovať, že sú uspokojovaní tradičným výkladom evanjelií, vyhladzujú to, čo potom v budúcnosti privedie plnosť kresťanstva ku sláve. Tí, ktorí sa dnes domnievajú, že sú najlepšími kresťanmi, sú najsilnejšími hubiteľmi skutočného kresťanstva.

Praví kresťania sú tí, ktorí hovoria: "Vieme, že svet už nemôže obstáť so starým podaním evanjelií, vieme, že je svetu potrebné, aby na evanjelia dopadlo svetlo z oblasti Luciferovej." Takí ľudia počujú učenie, ktoré vychádza zo svätýň zasvätencov Ružového kríža, kde sa duchovné schopnosti bystria luciferským princípom, aby sa čoraz hlbšie vnikalo do evanjelií. Západné poznanie ducha je nasledovné: Je možné svetlu, ktoré vychádza a môže byť získané z Luciferovej ríše, dať dopadať na evanjelium. Duchovná veda sa musí stať nástrojom na výklad evanjelií. Veľkosť, mohutnosť a podstata evanjelií budú viditeľnými, ak dopadne na ne svetlo z Luciferovej ríše okľukou, ako ho bolo nadobudnuté v mystériách Ružového kríža. Patrí teda k duchovno-vedeckej práci, aby ľudí uvádzala do radostného zvestovania o podstate bytosti Kristovej. Vysvetľovanie Krista duchovnými schopnosťami, zvýšenými a osvietenými Luciferom, to je vlastné bytostné jadro duchovného prúdu, ktorý musí vzniknúť na Západe. A to, je pre budúcnosť poslaním rosenkruciánov.

Čo sa teda vlastne v našom vývoji ľudstva deje? Odohráva sa to, že Kristus a Lucifer, jeden ako Boh kozmický, druhý ako vnútorný ľudský Boh, kráčali v dávnych dobách vedľa seba tak, že jeden bol v horných ríšach a druhý v dolných ríšach. Potom svet pokročil ďalej, a po nejakú dobu sa vedelo, že Lucifer je ďaleko od Zeme. Zato však mali ľudia zážitok, že kozmický Kristus čoraz viac vniká do Zeme, že čoraz viac preduševňuje dušu, ale, že sa teraz Lucifer stáva opäť viditeľný, že je možné ho rozoznať. Cesty, ktorými obe tieto božsky-duchovné bytosti kráčali, sú takéto: Približujú sa z dvoch strán k Zemi, Lucifer sa stáva neviditeľným, keď sa kríži s Kristom. Je ako druhé svetlo prežarované Kristovým svetlom. Predtým ľudia nachádzali Krista ako kozmickú bytosť, Lucifera ako bytosť ľudského vnútra. Obaja skrížili svoju cestu. Kristus vchádza do ľudskej duše, stáva sa planetárnym duchom Zeme, stáva sa čoraz viac mystickým Kristom v dušiach ľudí. Je prehlbovaný a poznávaný vnútornými zážitkami. Duša sa tým stáva čoraz schopnejšia vidieť opäť druhú bytosť, ktorá išla opačnou cestou, z vnútra navonok. Lucifer sa z vnútornej bytosti ľudí, z čisto zemskej bytosti, kde bol hľadany v mystériách vedúcich do podsvetia, stáva kozmickým bohom. Stále viac bude žiariť vonku vo svete, ktorý vidíme, ak pozeráme sa skrze oponu sveta zmyslov. Lucifera bolo vidieť za závojom vnútorného duševného sveta, zatiaľ čo Krista bolo vidieť, ako to videl Zoroaster, za vonkajším zmyslovým svetom, tu bude možné v budúcnosti Krista čoraz viac a viac poznávať vnútorným prežívaním vlastnej bytosti a pohrúžením sa do nej.

Lucifera ľudia nájdu, keď obrátia pohľad navonok do vesmírnej ríše. Je tu teda úplný zvrat v pomeroch ľudského poznávania v priebehu ľudského vývoja: Kristus sa z kozmického boha stal pozemským bohom, ktorý je v budúcnosti dušou Zeme. Lucifer sa z pozemského boha stal kozmickým bohom a ak bude človek v budúcnosti chcieť opäť vystúpiť k vonkajšiemu duchovnému svetu, skrytému za závojom sveta zmyslov, ak nebude sa chcieť zastaviť u toho, čo je vonkajším a len nahrubo materiálnym, musí sa dať vniesť do svetla Svetlonosom. A človek nedostane žiadnu možnosť tam vniknúť, ak nezíska si tieto schopnosti zo síl, ktoré k nám prúdia z Luciferovej ríše. Ľudstvo by sa prepadlo do materializmu a zotrvávalo by stále vo viere, že všetko je len vonkajší materiálny svet, keď nevystúpi k inšpirácii skrze luciferský princíp. Keď je Kristov princíp povolaný, aby stále viac a viac sílil naše vnútro, tu je luciferský princíp povolaný k tomu, aby bystril a vytváral schopnosti, ktoré majú v plnom rozsahu vnikať do sveta. Lucifer nás učiní stále silnejšími a silnejšími pre chápanie a poznávanie sveta, Kristus bude čoraz viac a viac silnieť v našom vnútri.

Keď sa človek pri školení v dávnych mystériách ponoril do duše a zostúpil k dolným bohom, našiel Dionýza, čo je len iným pomenovaním pre luciferské bytosti. Avšak aj vidiace vedomie,keď nevystúpilo až k najvyšším métam, sa stratilo v temnotách, keď sa Kristus vo svojej sláve blížil k Zemi, luciferské bytie zmizlo. Len najvyšší zasvätenci mohli zostupovať k luciferským bohom. Ostatným ľuďom sa muselo povedať: "Keď zostúpite neočistení a nezrelí dole, objavia sa vám luciferské bytosti ako živí démoni vo svojich karikatúrach, ktoré vás vo vašich premenených vlastnostiach zvedú ku všetkému zlému." Preto ony všetky hrôzostrašné opisy tejto podzemnej ríše, ako sú podávané, preto v určitej dobe ten strach už len z Luciferovho mena. A keďže sa u ľudí, ktorí sa nevyvíjajú vpred, všetko dedí, žije ešte dnes táto bázeň u ľudí, ktorí tieto pocity zdedili, žije ešte dnes strach z mena Lucifer. Ak Kristov princíp po určitú dobu prestupuje dušu - jasnovidnému človeku sa najskôr opäť vynorí luciferský svet. Keď pôsobil Kristus v duši nejakú dobu, stáva sa táto duša tým, že je preniknutá Kristovou substanciou, zrelá svojím pokrstením pre opätovný prienik do ríše luciferských bytostí. Najprv toho boli schopní zasvätenci Ružového kríža. Snažili sa pochopiť Krista a vidieť ho v takej podobe, že vnikol ako mystický Kristus do ich duše, že v nich žije, že sú posilnení vo svojom vnútri touto Kristovou substanciou, že majú v tejto Kristovej substancii v sebe aj zbroj proti všetkým úkladom. Tak sa v nich táto Kristova substancia stáva novým svetlom, ktoré ich vnútorne prežiaruje, stáva sa vnútorným astrálnym svetlom.