3. Intelektuálne reflexie

Až v tretej fáze, ktorá nasleduje v ideálnom prípade až ďalší deň, dochádza k intelektuálnej reflexii pozorovania. Žiaci sú najskôr vyzvaní, aby si detailne vybavili priebeh včerajšieho pozorovania a prípadne ho tiež zapísali či nakreslili do zošita (ak to už nebolo predmetom ich domácej úlohy). Následne sa spoločne s učiteľom, ktorý ich sprevádza pozorovaním prostredníctvom ich pamäti, pokúšajú z pokusu vyvodzovať závery a vysvetlenia, vedome preniknúť skúsenosť myslením. Najpodstatnejšie teda je, aby žiaci sami formulovali otázky a hľadali odpovede. Takto u nich dochádza k prirodzenému zvnútorneniu hľadaných, respektíve objavovaných teórií, ktoré sa pre stávajú živou realitou. Taký postup však vyžaduje aj tvorbu novej reči, živých pojmov, ktoré budú prežívanie žiakov účinne zjednocovať s abstrakciou. Po vyvodení zákonitosti z pozorovania nakoniec učiteľ žiakom uvedie jej súvislosti so svetom ich každodennej skúsenosti a s globálnym dianím.

Fenomenologická metóda vo waldorfskej pedagogike vychádza z presvedčenia, že deťom nestačí výsledky vedeckého bádania odovzdať, ale že je potrebné nechať ich prežiť cestu, ktorú sama veda musela prejsť. Okradli by sme ich o to podstatné, čo veda predstavuje, totiž o schopnosť samostatne poznávať skutočnosť okolo seba. Skutočnosť je vždy mnohotvárnejšia ako vzorce a schémy, do ktorých sa ju snažíme vtesnať. Tento spôsob tak udržuje kontakt detí so skutočnosťou, učí ich samostatne myslieť a dochádzať k zovšeobecneniam.

Pedagogicky tak v tomto fenomenologickom prístupe nie sú najpodstatnejšie závery, ale práve usilovanie postúpiť od fenoménov k širším súvislostiam. Vyučovanie preto nie je účelovo racionálne. Pokusy sú zobrazeniami kvalitatívnych súvislostí a vo vyučovaní nemajú až na výnimky dôkazovú funkciu. Nejde tu v prvom rade o získavanie vedomostí, ale o rozvoj individuálneho bádania, všeobecný záujem o svet a sociálnu kreativitu. Žiak má byť vťahovaný do sveta, cítiť svoje materiálne i citové prepojenie s jeho skutočnosťou. Aplikácia fenomenologickej metódy na názorný experiment má žiakovi vytvoriť také podmienky, aby sa učil svoje osobné prežívanie a cítenie prenikať jasným myslením a dávať ho do súvislostí so svetom, rovnako ako naplniť tieto myšlienkové súvislosti individuálnym prežívaním hodnôt a citom. Fenomenologická metóda vedie dieťa k tomu, aby v budúcnosti vedelo vnímať svet okolo seba, samo si vytváralo svoj vlastný názor a nebolo odkázané len na preberanie názorov zvonku.

Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že v učebných osnovách waldorfského učebného plánu fyziky sú zahrnuté oba prístupy ku skutočnosti - teda nielen metóda fenomenologická (kvalitatívna, zážitková), ale aj kauzálne-analytická (kvantitatívna, kognitívna). Obe sú považované za nevyhnutné. Fenomenologická metóda s občasnými kognitívnymi úsekmi (zvlášť pri preberaní technických aplikácií) prevažuje na druhom stupni základných škôl, ako sa blížime k 9. triede, postupne odkladáme fenomenologickú metódu a začíname viac používať kauzálne-analytickú metódu a technické prístroje. Na strednej škole waldorfskej sa užívajú samozrejme obe metódy, kedy sa potom v 12. triede vo fyzike oba prístupy vedome spoja pri preberaní témy svetla.

K aplikácii čisto fenomenologickej metódy tak, ako je tu opísaná, pravdepodobne často z praktických i pedagogických dôvodov nedochádza. Tu ide predovšetkým o načrtnutie jej podstaty a zmyslu vo waldorfskej pedagogike. Tým je utvárané spojenie medzi abstraktným a konkrétnym, teóriou a praxou, svetom mysleným a prežívaným, ideovým a zmyslovým. Autoritou sa pre dieťa má stať skúsenosť, ktorú sa učia vedome prenikať svojím myslením.