1. Naladenie (vytvorenie vnútorného vzťahu)

V prvej fáze je najskôr poukázané na fenomén, ktorý majú deti pozorovať v celku prírody - teda na celkovom jave, ktorý ešte nie je vypreparovaný na účely pokusu. U vápenca napríklad:

... najskôr vyjadríme jedinečnosť krasovej krajiny, suché, kamenisté roviny a rozoklané skalné steny, to, ako sa voda dostáva dovnútra do jaskýň - a ako porovnanie vonkajšej stavby kostry nižších živočíchov, kde sa odumreté tlačí na povrch, zatiaľ čo živé zostáva vo vnútri. Budeme sa snažiť získať tušenie o tom, ako slabo kyslá voda alebo telesné tekutiny vápno formujú atď. Až potom v pokusoch ukážeme, ako sa uhličitan vápenatý pôsobením kyselín alebo spaľovaním mení na vodou rozpustné druhy látok, formuje sa a znova odlučuje. Tým získa kúsok vápenca, ktorý pre pokus použijeme, pre žiakov úplne iný význam: už sú s ním citovo spätí. Stále sa budeme snažiť, ešte než predvedieme efektné pokusy, vystavať sprvu vnútorný vzťah z niečoho už známeho - z prežitkov patriacich k predmetom, ktoré sme vniesli do laboratória.

Experimentom by teda malo predchádzať zodpovedajúce naladenie na ich predmety a obrazy s nimi spojené. Dôležité však je, že sa učiteľ pred realizáciou pokusu (a v jeho priebehu) vyhne vytváraniu akýchkoľvek teoretických predstáv v mysliach detí, tak aby ich pozorovanie a jeho závery mohli byť skutočne skúsenostné.