Kastovníctvo

Prastará indická kultúra súvisela s delením ľudí na štyri kasty. U Indov boli najvyššou kastou brahmani, pestujúci múdrosť. Delenie na kasty v starej Indii bolo tak silné, že napríklad posvätné knihy smeli čítať len brahmani a nie členovia iných kást. Druhá kasta, bojovníci, smeli iba počuť náuky obsiahnuté vo Védach. Vysvetliť nejaké miesto z véd, teda mať mienku o tom, čo znamenajú védy, to smeli iba brahmani. Iným ľuďom bolo prísne zakázané mať mienku o tom, čo posvätné knihy obsahovali ako odkaz múdrosti.

Druhú kastu tvorili ľudia, ktorí obstarávali vojnové remeslo a správu krajiny. Potom tu bola tretia kasta, ktorá prevádzkovala obchod a remeslá, a štvrtá, vlastne pracujúca kasta, opovrhovaná vrstva obyvateľstva, páriovia, ktorými sa pohŕdalo natoľko, že napríklad brahman sa cítil znečistený, keď len vstúpil na tieň, ktorý vrhal pária. Musel sa dokonca podrobiť istému očisťovaniu, ak vstúpil do tieňa takého znečisteného človeka, za ktorého bol pária pokladaný. Tieto pravidlá sa v starej Indii prísne zachovávali. A v čase, keď v Európe už vládla grécko-latinská kultúra, by sa žiadny príslušník kasty bojovníkov v Indii neodvážil mať vlastnú mienku o tom, čo stálo v posvätných knihách, vo Védach.

Je zvláštne, že sa s týmto členením ľudí stretávame práve u najviac vynikajúceho národa praveku, u národa, ktorý sa už pomerne skoro presunul zo starej Atlantídy do Ázie, ktorý si zo starej atlantskej doby uchoval najväčšie múdrosti a poklady poznania. Takmer sa zdá, akoby to všetkej múdrosti a dobrote usporiadania a riadenia sveta odporovalo, že bola vytriedená skupina ľudí, ktorá sama mala opatrovať najvyššie hodnoty, a že ostatní ľudia mali byť vopred určení k podriadenému postaveniu svojím zrodením!

Môžeme to pochopiť len vtedy, keď nahliadneme do tajomstva vývoja, ktorý je možný iba členením. A keby k vývoju múdrosti, ku ktorému dochádzalo v kaste brahmanov, chceli dospieť všetci ľudia, potom by sa k nemu nedostal žiadny človek. Neodporuje božskému svetovému poriadku, že všetci ľudia nedospievajú rovnako k najvyššej múdrosti. Lebo by nemalo príliš zmysel, keby niekto požadoval od nekonečne múdreho a nekonečné mocného božstva, aby vytvorilo trojuholník zo štyroch uhlov. Žiadne božstvo by nemohlo skonštruovať trojuholník inak ako z troch uhlov. Čo je usporiadané a určené vnútorne, v duchu, to musí dodržiavať aj božské riadenie sveta. A rovnako prísny zákon vývoja pre priestorové hranice, že trojuholník môže mať iba tri uhly, stanovuje, že vývoj musí prebiehať diferenciáciou, že isté skupiny ľudí sa musia od seba vzdialiť, aby mohla vzniknúť zvláštnosť ľudského vývoja. Musia byť sprvu po istú dobu iní ľudia odlúčení. To nie je len zákon vývoja človeka vo veľkom, ale je to všeobecný zákon vývoja. Iba tým, že jedna časť zostane pozadu, druhá časť sa pohne dopredu, a dokonca keď prekročí istý bod vývoja, je ďalší vývoj možný. Tak môžeme povedať: Brahmani prekročili istý stredný bod vývoja, naproti tomu najnižšie kasty zase zostali pozadu.