Zvestovanie pastierom narodenie Spasiteľa

U Lukáša nám podivuhodné miesto rozpráva o tom, ako pastierom na poli zvestuje anjel, ktorý sa im stal viditeľným, že sa im narodil Spasiteľ sveta. A potom sa spomína, že keď anjel dopovedal svoje zvestovanie, pristúpilo k nemu množstvo rytierstva nebeského (Luk. 2,13). Predstavte si teda obraz, ako sa títo pastieri dívajú nahor a ako sa im zjavuje niečo ako otvorené nebo, a ako sa pred nimi rozprestierajú v mohutných obrazoch bytosti duchovného sveta. A k pastierom sa nesú slová, ktoré, keby sme ich správne preložili, by zneli asi takto: "Z výsosti sa zjavujú božské bytosti, aby zavládol mier dolu na Zemi medzi ľuďmi, ktorí sú preniknutí dobrou vôľou" (Luk. 2,14). Zvyčajne citovaný preklad "Sláva na výsostiach ...", je preklad trochu mätúci. To, čo pastieri vidia, je zjavenie duchovných bytostí, pôsobiacich z výšin, a v tejto chvíli k nemu dochádza, aby sa uhostil mier v ľudských srdciach naplnených dobrou vôľou. Čo je to, čo sa tu zjavilo pastierom? Čo znamená tento zástup anjelov a odkiaľ prichádza? V tomto obraze sa ukazuje jeden z veľkých duchovných prúdov, ktorý kedysi pretekal vývojom ľudstva, prúd, ktorý stúpal postupne stále vyššie a vyššie, takže v čase palestínskych udalostí už mohol len žiariť z duchovných výšin na Zem. Ak vyjdeme pri čítaní v kronike akaša od tohto zástupu anjelov, ktorý sa zjavil pastierom, sme vedení naspäť k jednému z najväčších duchovných prúdov vo vývoji ľudstva, ktorý niekoľko storočí pred Kristom, naposledy sa rozšíril v podobe buddhizmu. Čo ľuďom zažiarilo v Indii, čo tam kedysi rozochvievalo myseľ a srdce ľudí ako náboženstvo súcitu a lásky, ako veľký, komplexný pohľad na svet, a čo je aj ešte dodnes pre veľkú časť ľudstva duchovnou potravou, to zasvitlo ľuďom znovu v zjavení, ktoré prijali pastieri. Lebo aj tomuto prúdu, bolo určené, aby vplynul do palestínskeho zjavenia. To, čo nám rozpráva začiatok Lukášovho evanjelia, to pochopíme len vtedy, keď pozrieme na to, čím bol ľudstvu Buddha a čo vlastne prinieslo Buddhovo pôsobenie v priebehu vývoja ľudstva.

Pastierom sa zjavil v nadzmyslovom obraze duchovným svetlom osvietený Buddha, ktorý prinášal ľudstvu posolstvo lásky a súcitu. Teraz sa vznášal vo výsostiach duchovného sveta. Tak hľadíme spolu s pastiermi na jasličky, v ktorých po svojom narodení ležal Ježiš a vidíme nad dieťatkom od začiatku svätožiaru, a vieme, že tento obraz vyjadruje silu bódhisattvu, ktorý sa stal Buddhom, silu, ktorá predtým prúdila k ľuďom zvonku a ktorá teraz pôsobila na ľudstvo z duchovných výšin a uskutočňovala svoj najväčší čin, keď svojím jasom obostrela Betlémske dieťatko, aby sa mohlo potrebným spôsobom začleniť do vývoja ľudstva.

Pri fyzickom narodení človek akoby odkladá fyzickú materskú schránku, ktorou bol obklopený. V siedmich rokoch odkladá éterickú schránku, ktorá ho do tej doby, až do výmeny zubov, obklopovala práve tak, ako ho až do fyzického zrodenia obklopovala fyzická matkina schránka a s pohlavnou dospelosťou, teda v dnešnej dobe v štrnástom, pätnástom roku, odkladá človek to, čo mu až do tej doby slúžilo za astrálnu schránku. Preto sa éterické telo človeka rodí navonok ako samostatné telo až v siedmom roku, a jeho astrálne telo sa rodí s pohlavnou dospelosťou, v tej dobe človek odkladá vonkajšiu astrálnu schránku. V krajinách, kde sa odohrávala palestínska udalosť, nastávalo toto obdobie o niečo skôr, za normálnych pomerov v dvanástom roku, v tom veku sa odkladala astrálna materská schránka. V obyčajnom živote sa táto schránka odlupuje a odovzdáva vonkajšiemu astrálnemu svetu. Ale u toho dieťaťa, ktoré pochádzalo z kňazskej línie Dávidovho rodu, nastalo niečo iné. V dvanástom roku sa odlúčila astrálna schránka, ale tá sa nerozplynula vo všeobecnom astrálnom svete, ale v tej podobe, ktorú mala ako ochranná astrálna schránka mladého chlapca, so všetkými oživujúcim silami, ktoré sa do nej vliali medzi obdobím výmeny zubov a pohlavnej dospelosti splynula teraz s tým, čo zostúpilo zhora ako Buddhova nirmánakája.

To, čo sa zjavilo vo svetle rinúcim sa z anjelského zástupu k pastierom, to sa spojilo s astrálnou schránkou, ktora sa odlúčila od dvanásťročného Ježiša, spojilo sa to so všetkými silami mladosti, ktoré človeka udržujú v stave mladosti v čase medzi výmenou zubov a pohlavnou dospelosťou. Buddhova nirmánakája, ktorá žiarila nad dieťaťom Ježišom od jeho narodenia, splynula teraz s tým, čo sa od tohto dieťaťa, keď dosiahlo pohlavnej dospelosti, odlúčilo ako jeho astrálna materská schránka, nesúca v sebe sily skorej mladosti, Buddhova nirmánakája pojala túto schránku do seba, zjednotila sa s ňou a tým ju omladila. Týmto omladením bolo umožnené, aby sa to, čo Buddha dal skôr ľudstvu, teraz mohlo znova objaviť v dieťati Ježišovi, akoby v detskej prostoduchosti. Tým bolo tomuto dieťaťu dané, že hovorilo detským spôsobom o vznešených náukách súcitu a lásky. Preto chlapec Ježiš, keď sa ocitol v chráme, hovoril tak, že jeho okolie žaslo, pretože sa okolo neho vznášala Buddhova nirmánakája Tu sa dvanásťročný Ježiš náhle stáva akoby inou bytosťou. Preto Lukášovo evanjelium učí buddhizmu spôsobom zrozumiteľným i najjednoduchšej mysli. Potom budeme vedieť, prečo chlapec už nehovorí tak, ako hovoril Buddha predtým. Ale Buddha sám medzitým pokročil ďalej. Prijal do seba sily Ježišovej astrálnej materskej schránky a tým nadobudol schopnosť hovoriť k srdcu ľudí novým spôsobom. Tak obsahuje Lukášovo evanjelium buddhizmus v novej podobe a vyslovuje náboženstvo súcitu a lásky formou, ktorá je zrozumiteľná aj najjednoduchšiemu srdcu. Ani Zoroaster nebol spôsobilý spôsobiť oživenie tela Ježišovho v dvanástom roku až do doby, kedy sa odkladá astrálna materská schránka, aby sa mohla zjednotiť s nirmánakájou Buddhu. Odkiaľ sa vzala ona veľká oživujúca sila tela Ježišovho? Vychádzala z veľkej materskej lóže ľudstva, z tej, ktorú riadi veľký slnečný zasvätenec, Manu.