Uzdravenie dcéry Jairovej

V 8. kapitole čítame: "Stalo sa potom, keď sa navrátil Ježiš, že prijal ho zástup, lebo všetci ho očakávali. A hľa, prišiel muž, ktorého meno bolo Jairus, a ten bol predstaveným synagógy. I padol k nohám Ježišovým a prosil ho, aby vošiel do jeho domu. Lebo mal dcéru jedinú, v dvanástich rokoch, a tá umierala. A keď išiel, tlačili ho zástupy. Vtedy žena, ktorá trpela krvotokom po dvanásť rokov a na lekára vynaložila všetko imanie a od žiadneho nemohla byť uzdravená, pristupujúc zozadu, dotkla sa lemu jeho rúcha, a hneď ustal krvotok jej."(Luk. 8,40-44).

Ako sa môže jedine uzdraviť? Tomu porozumieme, len keď budeme vedieť, ako jej fyzická choroba súvisí s iným dianím u iného človeka, a že nemôže byť vyliečená, pokiaľ sa neprihliadne k onomu inému dianiu. Lebo keď sa narodilo dievčatko teraz dvanásťročné, bol tu istý vzťah k inej osobnosti, ktorý mal hlboké karmické odôvodnenie. Preto nám teraz evanjelium rozpráva, že sa ku Kristovi pretlačila zozadu žena, ktorá dvanásť rokov trpela istou chorobou, a dotkla sa lemu jeho rúcha. Prečo sa tu objavuje zmienka o tejto žene? Pretože bola karmicky spätá s Jairovým dieťaťom. Dvanásťročné dievčatko a žena dvanásť rokov chorá spolu súvisia, a nie nadarmo to evanjelium stavia pred nás ako číselné tajomstvo. Táto žena s chorobou vlečúcou sa dvanásť rokov pristupuje k Ježišovi, a je vyliečena - a až teraz mohol on sám vojsť do domu Jairovho a mohlo byť vyliečené dvanásťročné dievčatko, ktoré umieralo.

Stojí za pozornosť, že práve pri takýchto veciach nemôžeme dospieť k pochopeniu, keď nepreverujeme takéto miesto v súvislosti s tým, čo predchádza, ako aj s tým, čo nasleduje. Práve u evanjelií radi vytrhávame z kontextu jednotlivé časti. Bezprostredne pred tým sa Krista, uberajúceho sa k dcére Jairovej dotýka žena, ktorá dvanásť rokov trpela krvotokom. Dotýka sa jeho rúcha. Je uzdravená! Kristus cítil, že z neho vyšla sila. Tu prednáša slová, ktorým môžeme pochopiť len vtedy, keď chápeme správne pojem viery. "Tvoja dôvera, tvoja viera ťa uzdravila." Dvanásť rokov mala ona žena túto chorobu. Dvanásť rokov je tiež stará dcéra Jairova. Čo chýbalo Jairovej dcére? Čoho sa jej nedostávalo? Nemohla vyspieť, nemohla sa stať dospelou, nemohla dosiahnuť zrelosti. Nemohla nadobudnúť toho, čo mala ona žena 12 rokov príliš veľa. Keď Kristus uzdravuje ženu, ktorá toho mala po 12 rokov príliš veľa, cíti zo seba prúdiť silu. Túto potom prenáša na dvanásťročnou dcéru a umožňuje jej stať sa dospelou. Prebúdza v nej silu, bez ktorej by musela uvädnúťt, a kriesi ju tak k životu.

Ježiš Kristus s celou svojou bytosťou nežije v sebe, ale v celom svojom okolí, a je preto schopný prenášať sily z jednej osoby na druhú. Premieňa sily, v ktorých žije nesebecky, smerom navonok, z jednej osoby na druhú. Kristus je schopný zo seba činne vystupovať. Prejavuje sa to v sile, ktorá - ako sám cíti, v ňom vzniká práve v okamihu, keď sa žena dotýka jeho plášťa a má veľkú dôveru. S tým súvisí to, čo hovoril častejšie k učeníkom: Vy, ktorí ste mojimi žiakmi, môžete sa dozvedieť tajomstvo nebeského kráľovstva, kráľovstva Božieho. Ale tí, ktorí stoja vonku, sa to dozvedieť nemôžu. Dajme tomu, že by toto tajomstvo, to, čo je potrebné robiť, aby takáto premena síl bola vyvolaná, oznámil zákonníkom a farizejom. Čo by sa bolo stalo, keby sa títo naučili premieňať sily lipnúce na človeku? Kristus neočakáva, že by farizeji, tým menej sadúceovia, týchto síl užili (premieňali ich vždy správne) tak, aby odnímajúc jednému, dávali ich správnym spôsobom druhému človeku. Plodili by len zlo na zlo, pretože to spočívalo v ich zmýšľaní. Preto muselo to, čo mienil, zostať tajomstvom zasvätencov.

Tak hlboko musíme prenikať do vecí, aby sme pochopili karmu pôsobiacu od jedného človeka k druhému. Vidíme, ako sa nám v evanjeliu ukazuje tretí spôsob pôsobenia Krista - ten, ktorý postihuje celý ľudský organizmus. Tak sa nám názorne ukazuje, ako Kristovo jástvo pôsobilo na všetky články ľudskej bytosti. Lukáš popisovaním liečebných účinkov v týchto kapitolách akoby tým pred nás postavil veľký ideál vývoja ľudstva: "Pozrite na svoju budúcnosť, dnes je vaše ja, tak ako sa až doteraz vyvinulo, ešte slabé, má ešte málo moci. Ale postupne sa stane pánom nad astrálnym, éterickým aj nad fyzickým telom a bude tieto telá pretvárať. Kristus stojí pred vami ako veľký ideál, ukazujúci ľudstvu, aká môže byť vláda jástva nad nimi.