Judáš

Povesti a mýty obsahujú najhlbšiu múdrosť. Existuje jedna povesť, ktorá síce nie je v evanjeliu, ale nie je tým preto menej kresťanskou pravdou. A táto povesť znie: Žili jedni manželia a dlho nemali žiadneho syna. Tu bolo matke v sne zjavené, že dostane syna. Že však tento syn najprv usmrtí otca, potom sa spojí s matkou a spôsobí strašné nešťastie celému svojmu pokoleniu (kmeňu). Podobná veštba ako u Oidipa. Ide tu o dedičstvo dávneho jasnozrenia. Matke bolo starým spôsobom zjavené, čo by sa malo stať. Povesť ďalej hovorí: Pod dojmom tejto múdrosti, ktorej sa jej vo sne dostalo, prepravila matka dieťa, ktoré porodila, na ostrov Kariot. Tam bolo toto dieťa ponechané, ale našla ho susedná kráľovná. Tá ho vzala k sebe a sama ho vychovávala, pretože jej manželstvo bolo bezdetné. V neskoršej dobe dostali potom títo manželia vlastné dieťa, a tak sa čoskoro začínal cítiť zachránený nájdenec poškodzovaný a následkom svojho vášnivého temperamentu usmrtil syna kráľovských manželov. Teraz však už nemohol u nich dlhšie zostať, musel utiecť a dostal sa tak na dvor správcu krajiny Piláta. Tam sa čoskoro stal v jeho hospodárstve dozorcom. Potom sa však raz dostal do sporu so svojím susedom, o ktorom len vedel, že je to jeho sused, a v hádke ho zabil, nevedel, že to bol jeho vlastný otec. A neskôr sa oženil s manželkou tohto suseda, so svojou matkou! Týmto nájdencom bol Judáš z Kariotu (Iškariotský). Keď si potom uvedomil svoje hrozné postavenie, utiekol opäť. A zľutovanie našiel v tomto svojom stave len u toho, ktorý mal zľutovanie so všetkými, ktorí vstúpili do jeho blízkosti, ktorý nielen sedel pri jednom stole s colníkmi a hriešnikmi, ale cez svoj hlboký pohľad prijal k sebe aj tohto veľkého hriešnika, pretože jeho úlohou bolo pôsobiť nielen pre ľudí dobrých, ale pre všetkých, a viesť ich od hriechu k spáse. Tak sa dostal Judáš z Kariotu do blízkosti Krista. A teraz priniesol to nešťastie, ktoré sa predpokladalo. Judáš sa stal zradcom Krista.

V podstate vzaté - bolo to, čo sa na ňom malo vyplniť, splnené už vraždou jeho otca a sobášom s vlastnou matkou. Zostal tu však ako nástroj, pretože mal tým nástrojom byť, zlým nástrojom, ktorý však mal privodiť dobro, aby sa teda spáchal ešte jeden čin navyše (nad to, čo sa už splnilo). Ten, kto je popisovaný v Oidipovi, stráca v dôsledku nešťastia, ktoré spôsobil, svoj zrak. Ale ten, kto má v dôsledku svojho spojenia s dedičstvom pravekej múdrosti rovnaký osud, neoslepne, ale je vyhliadnutý, aby spôsobil fyzickú smrť tomu, ktorý je "Svetlom sveta", ktorý spôsobuje uzdravenie slepého od narodenia. Oidipus musel svetlo očí stratiť, Kristus slepému od narodenia svetlo očí daroval, ale sám zomrel vinou toho, kto mal charakter Oidipov, na ktorom sa nám má ukázať, ako sa stará múdrosť pozvoľna v ľudstve vytráca, ako už nestačí na to, aby priniesla ľuďom spásu, mier a lásku. K tomu bol potrebný Kristov podnet s udalosťou na Golgote!

Staré povesti o Oidipovi a Judášovi nám poukazujú na to, že kedysi existovala božská dávna múdrosť. Ale tá sa vytratila! A musela prísť nova múdrosť! A táto nová múdrosť privedie ľudí k tomu, k čomu by ich stará múdrosť nikdy priviesť nemohla. K čomu by došlo bez Kristovho podnetu, to nám hovorí povesť o Oidipovi. Aké bolo nepriateľstvo voči Kristovi, ono strnulé lipnutie na starej múdrosti, to nás učí povesť o Judášovi. Ale to, o čom staré povesti a mýty oznamovali, že to nestačí, to nám hovorí v novom svetle "nové zvestovanie,"" evanjelium. Evanjelium nám odpovedá na to, čo staré povesti popisovali ako obrazy starej múdrosti. Staré povesti hovorili: Zo starej múdrosti už nikdy nemôže prísť to, čo potrebuje ľudstvo pre budúcnosť. Ale evanjelium ako nová múdrosť nám hovorí: zvestujem vám, čo ľudstvo potrebuje, a čo by nikdy nemohlo prísť bez vplyvu Kristovho princípu, bez udalosti na Golgote!