Podobenstvo o nespravodlivom správcovi

(Luk. 16,1-13) - hovorí sa v ňom. Jeden boháč mal správcu, o ktorom sa mu donieslo, že mrhá jeho majetkom. Rozhodol sa preto správcu prepustiť. Ten tým však bol ohromený a pýtal sa sám seba: Čo si ja teraz počnem? Nemôžem sa živiť tým, že by som sa stal roľníkom, pretože v tom sa nevyznám, ani sa nemôžem stať žobrákom, pretože sa hanbím žobrať. Tu ho napadlo východisko. Povedal si: Ako správca som predsa k ľuďom, s ktorými som prichádzal do styku, pristupoval vždy tak, že som hľadel iba na záujmy svojho pána. Nemajú ma preto zvlášť v láske, pretože som neprihliadal na ich záujmy, musím niečo urobiť, aby ma prijali k sebe, aby som nezahynul, urobím niečo, aby tí ľudia videli, že im prajem. I prišiel k jednému z dlžníkov svojho pána a spýtal sa ho: Koľko dlžíš? A povedal mu, aby škrtol polovičku dlhu. Práve tak to urobil i u ostatných. Týmto spôsobom sa snažil získať priazeň dlžníkov, aby mohol, až ho jeho pán vyženie, k nim zájsť, aby ho prijali a on aby nezomrel hladom. A teraz hovorí evanjelium ďalej - a niekto by sa tomu mohol diviť - (pozri verš 8): "I pochválil pán nečestného správcu, že konal prezieravo." A potom tam stojí ďalej: "Lebo synovia tohto sveta sú prezieravejší ako synovia svetla v ich pokolení." V gréckom texte to treba preložiť takto: "Lebo synovia tohto sveta sú prezieravejší ako synovia svetla svojím spôsobom!" Svojím spôsobom alebo podľa svojho založenia. Tí, ktorí po stáročia prekladali toto miesto, si až do dneška plietli označenie svojím spôsobom, podľa svojho založenia, so slovom, ktoré síce grécky znie zhodne (tén geneán), plietli si to s pokolením, pretože sa toho slova podľa okolností používalo aj pre ten druhý pojem.

Duchovno-vedecké chápanie sveta bude musieť predovšetkým viesť k tomu, že biblické texty budú dané svetu zase vo svojej skutočnej podobe. Svet totiž dnes Bibliu nemá. Mohli by sme sa dokonca pýtať: Sú snáď toto biblické knihy? Nie, práve v tých najdôležitejších častiach nimi nie sú! Čo nám chce povedať toto podobenstvo? Správca rozvažoval: Keď musím odtiaľ odísť, musím si získať obľubu u ľudí. Pochopil, že nie je možné slúžiť dvom pánom. (Luk. 16,13). Tak by ste mali pochopiť aj vy - povedal Kristus zástupom - že nemôžete slúžiť dvom pánom, tomu, kto má teraz vojsť ako Boh do sŕdc, a tomu, ktorého až doteraz hlásali zákonníci, ktorí vykladali po svojom knihy prorokov - pretože nemôžete slúžiť Bohu, ktorý má vojsť v podobe Kristovho princípu do vašich duší a posunúť vývoj ľudstva mocne vpred - a súčasne tomu bohu, ktorý by sa tomuto vývoju postavil do cesty ako prekážka. Lebo všetko, čo bolo v uplynulej dobe správne, sa stáva brzdou pre neskorší vývoj. V istom zmysle spočíva vývoj v tom, že to, čo bolo pre jednu dobu správne, stáva sa prekážkou, keď sa to vnesie do neskoršej doby. Mocnosti, ktoré riadia tieto prekážky, sa vtedy nazývali výrazom "Mamon". Nemôžete slúžiť Bohu, ktorý chce pokrok, a Mamonu, bohu protivenstiev. Pozrite sa na onoho správcu, syna tohto sveta, ako pochopil, že ani s obyčajným mamonom nemôže slúžiť dvom pánom! A tak pochopte aj vy, keď sa chcete pozdvihnúť, aby sa z vás stali synovia svetla, že nemôžete slúžiť dvom pánom (Luk. 16,11-13).

Hovorí: Nestačí, že dávate niečo len tým, o ktorých presne viete, že vám to zase vrátia, pretože to robia aj hriešnici. Ak presne vedia, že to, čo dali, dostanú zase naspäť, potom to ešte neurobili z lásky, ktorá prekypuje. Keď však budete dávať, a budete vedieť, že to nedostanete späť, potom ste to urobili zo skutočnej lásky, potom to je láska, ktorá nezviera ja zo všetkých strán, ale ktorá vydáva zo seba toto ja ako silu, ktorá sa z človeka rinie von (Luk. 6,33-34). To sú najvrelejšie slová Lukášovho evanjelia, tie, kde sa hovorí o tejto prekypujúcej láske. Lukášovo evanjelium obsahuje túto silu prekypujúcej lásky, keď dáme jeho slovám pôsobiť na seba tak, že túto prekypujúcu lásku, nájdeme - potom bude môcť preniknúť aj všetky naše slová tak, že budú mať potrebnú silu, aby mohli pôsobiť vo svete okolo nás.