Znamenia doby

Podnietiť ja postupne k vývoju, aby z neho jeho vlastným pričinením prúdila ona sila, ktorú nazývame silou lásky, v tom pozostával čin Kristov na Zemi. Bez Krista by sa z ja bola stala akási prázdna nádoba, vďaka tomu, že sa objavil Kristus, tak sa nám môže javiť ja ako nádoba plniaca sa stále viac a viac láskou. Preto mohol Kristus takto hovoriť k tým, ktorí sa zhromažďovali okolo neho: Keď vidíte, ako tiahnu mraky, hovoríte, že nastane také alebo onaké počasie, tak posudzujete počasia podľa vonkajších známok. Znameniam doby ale nerozumiete. Keby ste im totiž rozumeli a boli schopní posúdiť, čo sa okolo vás deje, vedeli by ste, že do ja musí preniknúť Boh, ktorý ho preniká, a nehovorili by ste potom: Môžeme žiť aj s tým, čo nám zanechala minulosť. To, čo pochádza z minulosti, to vám dávajú zákonníci a farizeji, ktorí chcú uchovať človeku len to, čoho sa mu dostalo predtým a nechcú dopustiť, aby k tomu pristúpilo niečo nové. To je ale kvások, ktorý už prestal pôsobiť vo vývoji ľudstva. Kto teda hovorí: Chcem zostať u Mojžiša a prorokov - ten nerozumie znameniam doby, ten nevie, k akému prerodu v ľudstve teraz prichádza. (Luk. 12,54-59)

Veľmi dôležitými slovami upozornil Kristus tých, ktorí ho obklopovali, že nezávisí vôbec na zaľúbení jednotlivca, či sa teraz ľudia chcú stať kresťanmi alebo nie, ale závisí to na potrebe ďalšieho vývoja ľudstva. V príhovoroch o znameniach doby, chcel Kristus objasniť, že starý kvások u zákonníkov a farizejov, u tých, ktorí iba uchovávajú učenie minulosti, už nestačí, a veriť, že stačí, to že môže len niekto, kto necíti povinnosť, aby usudzoval podľa nutnosti, ktoré platia pre vývoj sveta, ale kto všetko posudzuje len podľa svojich záľub. Preto označoval Kristus to, čo chceli zákonníci a farizeji, za nepravdu, za niečo, čo už nesúhlasí s vonkajším svetom. Pokrok ľudstva je zdržiavaný všade tam, kde ľudia nechcú poznávať znamenia doby. V našej dobe by to zodpovedalo nasledovaniu Krista, keby ľudia - tak ako on sa obracal proti tým, ktorí uznávali iba Mojžiša a prorokov - našli odvahu, obracať sa všade proti tým, ktorí chcú zabrániť pokroku ľudstva - tým, že sa stavajú na jednej strane proti antroposofickému výkladu písiem, a na druhej strane proti duchovno-vedeckej interpretácii diela prírody.