Premenenie Pána

kde traja z učeníkov - Peter, Jakub a Ján - sú vyvedení nahor do duchovného sveta a vyvstáva pred nimi to, čo žije v duchovnom svete ako Mojžiš a Eliáš, a zároveň aj sama duchovná bytosť, žijúca v Kristovi. (Luk. 9,28-36) Na okamih sú schopní nahliadnuť do duchovného sveta, aby sa im dostalo svedectva, že je možné do neho nahliadnuť bez znamenia Šalamúna a bez znamenia Jonáša. Ale zároveň sa ukazuje, že sú ešte začiatočníci: Ihneď zaspávajú, keď boli vytrhnutí zo svojich fyzických a éterických tiel mocou tohto deja. Preto Kristus zisťuje, že zaspali. Tým, čo učeníci tu prežili, malo byť ukázané, ktorý je tretí spôsob, ako sa dostať do duchovného sveta okrem spôsobu prebiehajúceho v znamení Šalamúna a v znamení Jonáša. Ten, kto bol schopný vyložiť si znamenie času pre vtedajšiu dobu, musel vedieť, že bolo teraz potrebné, aby sa vyvíjalo ľudské ja, aby bolo bezprostredne inšpirované, aby božské sily svojím pôsobením zasahovali priamo do ľudského ja. Lukáš chcel zároveň ukázať, ako vtedajší ľudia, aj keď to boli jedinci najvyššieho rádu, neboli schopní do seba prijať Kristov princíp. Učeníci zatiaľ ešte neboli schopní prijať celo Kristov princíp. Preto hneď nato zlyhajú ich sily, keď chcú použiť Kristovho princípu a vyliečiť človeka, ktorý je zachvátený zlým duchom, ale nie sú toho schopní. Vtedy Kristus poukazuje na to, že sú ešte len na začiatku cesty, hovorí: Budem musieť zostať u vás ešte dlho, kým budú vaše sily môcť prúdiť aj do druhých ľudí (Luk. 9,41). A uzdraví potom toho, koho učeníci nedokázali vyliečiť.

Kristus zasvätil učeníkov, ktorí boli na to obzvlášť spôsobilí tiež ešte vyšším spôsobom, takže mohli zrieť duchovný svet nielen imaginatívne v astrálnych obrazoch, ale mohli aj sami vystúpiť do dévachanu. Mohli vidieť do dejov v duchovných svetoch, takže mohli teraz vyhľadať duchovnú veľkosť osobnosti Krista hore v duchovných svetoch. Mali sa stať jasnozrivými tiež ešte vo vyšších oblastiach ako v astrálnej úrovni. Toho nedosiahli všetci, ale len tí, ktorí boli najvnímavejší pre silu, ktorá vyžarovala z Krista, a to boli v zmysle Matúša traja učeníci: Peter, Jakub a Ján. Preto sa nám rozpráva, že Kristus vybral týchto troch učeníkov, na ktorých mal najväčší vplyv, a vyviedol ich cez astrálnu úroveň do oblasti dévachanu, kde mohli zrieť duchovný praobraz - raz aj samotného Krista - aby mohli vidieť vzťahy, v ktorých Kristus žil a tých, ktorí boli v hlavnom pomere ku Kristovi. Videli starého proroka Eliáša, ktorý bol predchodcom Krista ako Ján Krstiteľ, mohli teda vidieť znovuzrodeného Eliáša (výjav sa odohral po sťatí Jána, keď Ján odišiel do duchovných svetov), a videli ešte aj Mojžiša. To sa mohlo stať až vtedy, keď títo traja najvyvolenejší učeníci boli dovedení k duchovnému - nielen astrálnemu zreniu. A že vystúpili skutočne do dévachanu, je v Matúšovom evanjeliu vyjadrené nasledovne: Videli nielen Krista ako slnečnú silu - hovorí sa výslovne: "A jeho tvár zažiarila ako Slnko" - ale hovorí sa aj o tom, že pozorujú, ako títo traja spolu hovoria. Ide teda o výstup do dévachanu. Počuli, ako títo traja spolu hovoria.