Prečo sa kresťanstvo rozšírilo v Európe?

Mohol sa Kristus vteliť v Európe? Nie, to nemohol urobiť! Objavil sa v dobe grécko-rímskej, v ktorej bola vytvorená duša rozumová, ktorá bola uspôsobená ísť Kristovi v ústrety. Ale nemohol sa Kristus objaviť v Európe, pretože tam býval veľmi silný, individuálny pocit jástva, ktorý nebol priaznivý na vytvorenie človeka, ktorý by pred všetkými ostatnými mal prednosť, že by bol mohol prijať sám to najvyššie. V európskych krajinách sa vyvíjal predčasný pocit jástva, silné cítenie o rovnosti ľudí. Tu by bolo bývalo nemožné, aby osobnosť vynikala nad svojich súčasníkov, osobnosť, ktorá sa mohla v Palestíne stať nádobou Kristovou. Pocit jástva - tak intenzívne ako v Európe - sa nesmel objaviť na skoršom stupni vývoja, ak mal Kristus nájsť telo, aby sa mohol inkarnovať.

Musel to urobiť tam, kde bolo možné vytvoriť také telo, ktoré v sebe ešte nemalo pocit jástva, ktoré ale malo silné porozumenie pre duchovný svet. Keď ale Európa nemala schopnosť dodať vhodné telo pre Krista, teda tým, že predčasne vyvinula ja, pred všetkými inými mala vymoženosť, že porozumela Kristovi, keď tu už bol, aby priniesol ľudstvu plné vedomie v ja, pochopila potom toto vedomie ja z tohto dôvodu, že európske národy predčasne prijali pocit ja a vyvíjali sa s ním. V Ázii a Afrike nachádzame ľudí, ktorí vedia veľa o tajomstvách sveta. Ich duša cítiaca je kultivovaná, preto má bohatý duševný život. Ale ich vnímanie ja je slabé.

V Európe nachádzame ľudí, ktorí majú menej kultúry na základe toho, čo nazývame zjavenia zvonku, ale nachádzame určitý typ ľudí, ktorí v sebe hľadajú a v sebe nachádzajú pevnú oporu. Tak v Ázii bola pripravovaná pôda pre zjavenie sa Krista, tam mohlo byť dané telo, do ktorého mohol vojsť Kristus, a v Európe nachádzame ľudí, ktorí boli najlepšie pripravení k jeho pochopeniu. Európskym národom priniesol to, po čom ľudia prahli. Práve preto sa v Európe vyvinula kresťanská mystika, ktorá mohla prijať Krista do svojej vlastnej duše - do svojho ja.