Apoštol Pavol

Z Pavlových dopisov k nám dýcha vášnivo vzrušená bytosť pobúrená tým, čo sa stalo. To či ono je v dopisoch často i zatracované a preklínané. Hovorí z nich človek, ktorý je buď rozrušený alebo hovorí v oprávnenom hneve o druhých, ktorí učinili to alebo ono. Hovorí tak, že cítime osobnú angažovanosť, jeho osobný pocit. Pavlovými dopismi vanie dych osobnosti. Vývoj s charakteristikou vlastnej osobnosti bol umožnený až skrze Kristov podnet. Predtým bolo ja nesamostatné, nedospelo ešte k možnosti vyvíjať sa samo v sebe. Čo od doby mystéria na Golgote môže byť v ľudskom ja a čo je vyjadrené Pavlovými slovami: "Nie ja, ale Kristus vo mne", to skôr v ja byť nemohlo.

Pavol píše Korinťanom: Litera zabíja, kým duch oživuje. Litera je telom ducha. Musíme ju najskôr chápať, potom je možné v nej nájsť ducha. Potom pochopená litera má odumrieť, aby sa z nej vzkriesil duch.